Ahoj, som Juraj Orlička, a moja cesta začala v Nigérii, v krajine, kde sme s mojou rodinou nikdy nezažili blahobyt. Spomínam si, ako sme občas museli prosiť o jedlo od srdcervúcich ľudí, aby sme prežili. Môj otec, ktorý bol Slovák, opustil moju mamu ešte pred mojím narodením, a tak som ho nikdy nepoznal.
Život s mamou bol náročný, pretože bola často chorá a nemohla si nájsť stálu prácu. Preto som sa stal improvizovaným živiteľom našej rodiny. Pracoval som na brigádach a niekedy som dokonca kradol jedlo, aby sme nemuseli hladovať. Bolo to ťažké obdobie.
Moje šťastie sa zmenilo, keď som mal práve 18 rokov. Stretol som muža menom Obinna Chukwuemeka, a našiel som v ňom nielen priateľa, ale aj spôsob, ako zlepšiť svoj osud. Ponúkol mi prácu, kde som vymáhal dlhy od obchodníkov a iných, ktorí mu dlhovali peniaze. Začal som si zarábať viac, a keď som mal 19 rokov, mohol som mame kúpiť nový dom.
No život prinesie aj temné chvíle. Keď som mal 20 rokov, Obinna nás zaplietol do nebezpečného podniku - prevozu kokaínu do Mexika. Všetko vyzeralo v poriadku, až kým sa neobjavili policajti a začala sa streľba. Obinna zomrel. Po návrate do Nigérie som zistil, že všetky peniaze, ktoré sme zarobili, zmizli.
Ďalšia tragédia prišla, keď mi zomrela mama a stratil som dom a auto kvôli jej dlhom. Ocitol som sa u priateľa, ktorý mal svoje problémy. Strávil som dlhé dni v smútku a ľútosti. Po dvoch rokoch, keď som mal 23, som sa rozhodol, že opustím Nigériu a vydám sa do San Andreas, aby som mohol začať nový život a dosiahnuť lepšiu budúcnosť.
