Meno: Natália Drexler / Black
Dátum narodenia: 01.08.2000
Miesto narodenia: Liberty City
Rodičia: Matka - Júlia Drexler (40 rokov), Otec - John Drexler (42 rokov)
Orientácia: Bisexuálna
Záujmy: Auta, cestovanie, turistika, jedlo, zbrane
Môj príbeh:
1. Kapitola - Môj začiatok:
Bol pekný slnečný deň. Otec vymyslel, že keď je tak pekne, že sa pôjdu s mamou prejsť. Boli neďaleko mesta, v prírode. Po 2 hodinách prechádzania mama dostala menšie tlaky v bruchu. Otec sa zľakol a utekal s ňou do nemocnice. Práve v čas. Mama začala rodiť. Na svet som prišla o 23:43, po 15 hodinovom pôrode. Nebola som ale sama. Narodili sme sa dve. Mne dali meno Natália a mojej sestre Zoe. Po nejakom čase si nás otec odviezol domov. Bývali sme v byte nad rodinnou reštauráciou. Rástli sme ako z vody a už sme začínali všetkému rozumieť. Otec vlastnil security firmu, keď som bola malá tak som ho videla len pár krát za deň ale vždy sa mi venoval najviac ako mohol. Zoe bola viac mamičkin maznáčik.
2. Kapitola - Puberta? no zbohom:
Keď som bola už staršia otec ma učil ako sa brániť a brával ma so sebou aby som videla že život nie je rozprávka. Už od malička som mala najlepšieho kamaráta Luccasa, s ktorým sme tvorili super dvojku. Keď bol niekto na mňa zlý, tak mu ukázal kto som a že si so mnou nemá nikto začínať. Moje detstvo bolo krásne ale puberta bola náročnejšia. V 15 rokoch som som sa rozhodla, že sadnem za volant. Otec prišiel neskoro v noci a ešte spal. Mama bola v práci. Nastala krásna možnosť zobrať otcovi auto a ísť sa previesť. Sadla som za volant a vozila sa po meste, ktoré bolo krásne. Cítila som sa byť mocnou. No len potom zozadu niekto do mňa narazil. Boli to nejaký 4 zamaskovaní chlapi. Dupla som na plyn a ušla. Prišla domov zo strachom a všetko povedala otcovi, ktorý nebol dva krát nadšený tým, že som mu zobrala auto ale bol rád, že som aspoň tu a žijem. Odišiel a vrátil sa o pár dni. Ubezpečil ma, že všetko je v poriadku a nemám sa čoho báť. Nastal čas kedy som dovŕšila 17 rokov. Rada som chodila poza školu, tak mi otec vybavil Tommyho aby ma vozil do školy. Čo následne aj oľutoval. Tommymu bolo vtedy 28. Jasné, mladá a naivná som šla po ňom. Učil ma základy ohľadom zbraní a áut. Však staršieho a takú korbu je mať dobré. No len keď to otec zistil bolo peklo. Tommyho som viac nevidela. Otec ho preradil a mňa držal na krátko.
3. Kapitola - Bolesť:
Keď som mala 19 rokov mama dostala rakovinu. Prežívali sme ťažké obdobie a rozhodli sme sa ju naplno podporiť. Rodičia nám povedali ako sa spoznali. Moji rodičia sa spoznali keď mama mala 15 a otec 17. Veľmi sa ľúbili ale nebolo im to súdené tak otec odišiel z mesta a začal nový život. Spoznal tam ženu, s ktorou založil rodinu. Narodila sa mu dcéra Mia. Lenže bol donútený ich opustiť a vrátil sa do Liberty City. Kde stretol našu mamu a rozhodol sa o ňu bojovať. Podarilo sa. Bohužiaľ 3.7 sa stál osudným a mama nám zomrela. Zoe sa spustila s drogovým dílerom a utiekla z mesta. Ostala som sama s otcom. Boli sme si jeden druhému oporou a držali sa nad vodou. Otec sa rozhodol pokračovať ďalej v biznise. Ja som sa venovala reštaurácií. Jedného dňa prišiel neznámy pán do reštaurácie a pýtal sa na môjho otca. Nič som nechcela mu povedať, tak že sa zastaví neskôr. Mala som strach. Raz keď som zatvárala reštauráciu o 10 večer, vrazili tam dvaja zamaskovaný muži. Ja s mojimi 152 centimetrami moc neurobím a musela som ustúpiť. Chceli ma znásilniť v tom ale vrazil otec s kamarátmi do reštaurácie, zdrapili ich a vyhodili cez zatvorené dvere. S otcom som sa dohodla, že odídem čo najďalej ako to pôjde.
4. Kapitola - Útek:
Potrebovala som utiecť. Otec bol akurát na záťahu s chlapmi. Nastala šanca na útek. Otec mi dal peniaze, nech odídem čo najďalej od všetkého. Zobrala som kufor a sadla do auta. Po ceste na stanicu som si v najbližšom bankomate vybrala peniaze. Auto som zaparkovala na parkovisku pri vlakovej stanici a vystúpila. Nastal problém. Na stanici bol jeden z otcovích nepriateľov, jeden z tých čo mu mali pomôcť. Odvrátila som zrak a dúfala, že si ma nevšimne. Tak sa aj stalo. Nevšimol. Auto som zamkla a kluče nechala na kolese. Zobrala kufor a smerovala na vlak. Prišla som k okienku a vybrala si prvý vlak čo išiel. Takže prvé dobrodružstvo začalo v Los Santos.
5. Kapitola - Los Santos:
Vystúpila som z vlaku. Prvý krát v novom meste. Bez auta, sama a nikoho som nepoznala. Videla som taxík. Nasadla do neho a chcela som aby ma previezol po meste a zaviezol niekde sa najesť. Bola som extrémne hladná. S taxikárom som sa pustila do reči. Po nejakom čase mi navrhol, že mi môže dať na seba číslo v prípade pomoci. Prvý človek a hneď aj milý. Predstavil sa mi, volal sa Rasťo. Nečakala som to. Zaviezol ma a odišiel. Najedla som sa a rozhodla sa preskúmať mesto na vlastnú päsť. Poprechádzala som sa. Cítila som nepríjemné pohľady na mňa. Zastavil ma nejaký neznámy pán s otázkou: ,, Čo tu robí také malé dievčatko samé?´´ Úprimne? Zľakla som sa. Z rýchlosti som mu povedala, že idem na firemné stretnutie. Zbavila som sa ho a mala som nepríjemný pocit. Sadla som si do skateparku blízko nemocnice. Nevedela som kam a ako ďalej. Stmievalo sa. Zrazu mi zazvonil telefón. Volal mi Rasťo, ten taxikár. Pýtal sa ma či som našla niečo na prespanie. Navrhol mi, že môžem prespať u nich. Súhlasila som a prišiel pre mňa. Šli sme do nejakého mestečka Montgomery. Prespala som u neho. Nastalo ráno a vydala som sa hľadať si prácu.
6. Kapitola - Montgomery:
Prechádzala som ulicami a zrazu pristavilo sa pri mne auto. Otvorili sa okná a zrazu Tamara. Sesternica, čo odišla už dávnejšie s rodičmi preč. Sadla som si k nej do auta a rozprávali sme sa. Prehodili pár slov a navrhla mi, že má auto, ktoré nevyužíva. Potešila som sa, nemusím chodiť pešo. Ponáhľala sa tak mi dala kľúče a odišla. Sadla som si do auta a hľadala prácu. Po 10 minútach sa stala nehoda. Spoznala som pri nej pána, ktorý mi ponúkol prácu u neho vo firme. Šla som. Začiatok? Jazdila som na dodávkach pre firmu AIC. Pár peňazí to hodilo. Práca bola super. Zastavila som pri elektro obchode a šla kúpiť si vysielačku. Zrazu za mnou zastavilo nejaké auto a typek odišiel. Pozerala som sa na auto. Bola to Honda Civic v červenej farbe. Zrazu došiel typek, tak som mu ju pochválila. Usmial sa a dali sme sa do reči. Pozval ma na drink ale musí najprv niečo vybaviť, tak sme si vymenili čísla.
7. Kapitola - Láska:
Po asi polhodine mi prišla správa, či mám teda čas. Tak som teda šla. Stretli sme sa. Bar menom Severka bol zatvorený tak sme šli do nejakého StripClubu. Dali sme si po poháriku. Predstavili sme sa. Volal sa Vito Martinéz. V duchu som si povedala: ,, No do riti, zas ďaľši nejaký mafián.´´ Po pár slovách sme vyšli von a sadli si na strechu toho Bellevillu. Po chvíľke ma na seba otočil a pobozkal. Bola som aj rada, že je niekto nežnejší ku mne. Spýtala som sa ho, čo robí. Zasekol sa a pozrel sa mi do očí. Nebol si istý čo mi ma povedať. Nakoniec s neho vypadlo, že robí nelegálne činnosti a občas unáša ľudí. Nebolo mi všetko jedno, nedokázala som už so seba vydať ani hlásku. Usmial sa a natiahol sa ku mne. Do ucha mi pošepkal, že mne nedokáže ublížiť. Odhľahlo mi troška. Šli sme sa previezť. Vozili sme sa a zastavili sme na vyhliadke. Pozerali sme sa na večerné Los Santos. Dali sme sa dokopy. Sľúbil mi, že nebude už unášať. Sľub dodržoval. Po niekoľkých dňoch nastal deň D. Boli sme zas na tej istej vyhliadke a zvrtlo sa to. Chodili sme skoro všade spolu. Jedného dňa mi volal, že mam prísť ku karavanom v Montgomery. Prišla som a bola tam partia typkov a medzi nimi Tamara. Bolo mi povedané, že si mám dať pozor. Vito preskočil plot a bola počuť rana. Postrelili ho. Zobrali ho do nemocnice a následne do vyšetrovacej väzby. Nejak sa to vyriešilo a zakázala som mu nelegálne činnosti. Poslúchol a prestal. Teda aspoň som si to myslela. Pokračoval v tom ďalej. Naštvala som sa a následne sa odmlčala na pár dni. Prišla mi správa, že ma podvádza. Rozhodla som sa, že odídem od neho. Zobrala si veci, do jedného auta mu dala kľúče a napísala SMS, že s ním končím. Čo čert nechcel, naštartovala som auto a on zrazu oproti mne v druhom. Začala naháňačka. Utekala som pred ním. Naháňal ma asi 5 minút. Boli sme pred ostrou zatáčkou do pravej strany, ktorá šla dole kopcom. Narazil mi do zadku a dostala som sa do šmyku. Vyletela som a spravila 3 kotrmelce. Zastavil ma až betónový plot. Upadla som do bezvedomia. Zobudila som sa až v nemocnici.
8. Kapitola - Beznádej:
Stratila som pamäť. A čo bolo horšie? Doktor mi oznámil, že som bola tehotná a pri tej nehode som o malé prišla. Začalo ďalšie trápenie. Vyšla som z nemocnice a zastavilo pri mne auto a typek chcel aby som k nemu rýchlo nastúpila. Jasne, že nie. Nepoznala som ho. Aspoň som si to myslela. Bol to Vito. Splietal niečo, že spolu chodíme a mám k nemu nastúpiť. Po chvíľke som nastúpila. Doviezol ma k autám. Tam som si niečo vybavila. Zrazu ku mne nenápadne pristúpil a pichol mi niečo. Upadla som a stratila vedomie. Prebudila som sa a sedeli sme v inom aute na vrchu Mount Chilliadu. Začala som sa vzpierať a snažila sa vystúpiť. Bolo zamknuté. Ukľudnil ma, že mi ublížiť nechce ale chce aby som ho počúvala. Ukázal mi fotky, kde sme my dvaja a fotky kde som pri aute. Začala som si spomínať. Po pár slovách sa mi vrátila pamäť. Rozplakala som sa. Chcel mi všetko vysvetliť. Čo mi prišla správa, že ma podvádza, tak to bola kamarátka, ktorú len viezol domov. Po chvíľke som mu povedala, že som prišla o dieťa. Chcela som vedieť čo sa mi stalo. Ukázal mi to a ja som si spomenula čo sa mi stalo. ON do mňa nabúral, kvôli NEMU som prišla o dieťa. Nechcela som ho vidieť. Potom sme sa ale uzmierili, že on nechcel nič medzi nami pokaziť. Dali sme sa znova dokopy.
9. Kapitola - Nová pracovná príležitosť:
Bol inzerát na prácu v DHL. Zavolala som a hneď som tam šla na pohovor. Sídlo mali v Montgomery hneď vedľa policajnej stanice. Pohovor som mala s pánmi Garry a Drake Davisovcami. Zobrali ma a začala som pracovať tam. Všetko šlo podľa plánov. Spoznala som väčšiu časť firmy a super kolektív tam bol. Pracovala som ako som najviac vedela. Prišiel nábor do vedenia. Tak som sa uchytila príležitosti a podala si návrh na manážerku. Prešlo mi to. Stala som sa manážerkou. Naberala som pár ľudi a všetko šlo ako malo. Bola som štastná.
10. Kapitola - Tyler a Maxim, dvaja kolegovia
Nikdy som si nemyslela, že budem mať takýchto kamarátov. Tyler a Maxim boli jasným dôkazom, ako majú vyzerať pravý kamaráti. Tyler? Ten mi nahradil Luccasa z detstva. Každý kto sa len škaredo pozrel, držal pri ňom zbraň. Maxim? Ten mi zas vždy pomohol keď bolo treba. Ani jeden z nich mi nikdy nepokladali žiadne zbytočné otázky. Stačilo zahlásiť do vysielačky len typ vozidla a SPZ. Dotyčný bol dolamaný o pár minút nato a ľutoval čo o mne povedal. Boli moji parťáci a všetko podnikali spoločne.
11. Kapitola - Zvrat:
Stála som pred firmou autom na chodníku, čakala som na jedného pracovníka z firmy. Išli okolo nejaký chlapi a jeden začal, že stojím zle. Fajn vystúpila som. Pozrela sa na auto, prešiel by v poriadku okolo neho bolo miesto aj na kamión. Tak som povedala, že okolo neho ma miesto, že taký tučný nie je. Zrazu vyhrnul tričko a ukázal na mňa svoje ,,tehličky,,. Zasmiala sa a povedala mu, že také veci ma nezaujímajú. Začal byť nepríjemnejší. Chytil ma s jedným čo tam bol a snažili sa dať do auta. Nejak som sa vytrhla a vytiahol zbraň, ktorú mi priložil k bruchu. Dali ma do auta. Zaviezli ma nad Blueberry k chatkám. Strhli mi tričko a ostala som len v podprsenke. Zrazu okolo behal oranžový Hummer. Začali mi nadávať, že koho som zavolala. Pričom som nemala ani ako. Hodili ma do auta a viezli ma niekam. Viac si už nepamätám. Zobudila som sa v nemocnici.
12. Kapitola - Riešenie problému:
Povedala som o tom kamarátke a tá ma zobrala na policajnú stanicu. Môj prípad riešil Jacob Black a Jacob Williams. V aute som mala kameru tak s nej sa pozeral záznam, keďže ma brali predom auta tak to zaznamenalo všetko. Po chvíľke čo som ostala na stanici, už ich viedli do cely. To bola rýchlosť. Bála som sa. Večer sme stáli pred firmou. Stal tam aj ten oranžový Hummer. Bol to kolega, ktorý náhodne šiel okolo. Zrazu prišiel Jacob B. a rozprávali sme sa. Okolo šiel akurát jeden z tých čo ma uniesli. So strachom som sa schovala za Jacoba a ten ma chytil, že sa nemám čoho báť, že je pri mne. Odišiel ten týpek a Jacob sa potočil ku mne. Dal mi na seba číslo v prípade, že budem potrebovať pomôcť.
13. Kapitola - Náhodné stretnutie:
Prechádzala som mestom. Chcela som ísť do práce tak som auto nechala na parkovisku, kde sme stávali s Vitom. Pristavilo pri mne auto. Vystúpila nejaká baba ale bola mi hneď povedomá. Dali sme sa do reči. Kto to bol? Moja nevlastná sestra! Volala sa Mia, rozprávali sme sa a mali sme naozaj k sebe blízko a veľa veci aj spoločných. Šli sme sa previezť. Po ceste sme mali menší ťukanec pri ktorom typek ušiel, tak sme šli za ním. Nepodarilo sa nám ho udržať. Volala som Jacobovi aby prišiel ak je v službe. Bol tak prišiel. Riešili sme to a zrazu do vysielačky DHL kričali že sa stala nehoda. Letela som tam. Mia s Jacobom to riešili.
14. Kapitola - Nová láska?
Po doriešení nehody sme sa dohodli, že si pôjdeme vypiť. Pozvala som aj Jacoba. Išiel. Mali sme sa stretnúť v Belleville. Boli sme tam partia z práce. Prišiel jeden kolega menom Tyler aj so svojou priateľkou. Akurát porodila chlapčeka. Tak sme to šli zapiť na pláž v Santa Maria. Dali sme sa do párov. Kolega menom Maxim bol s Miou a ja s Jacobom. Jacob chcel ísť do vody, tak sme šli, lenže hĺbky som sa bála tak ma držal za ruku. Po chvíľke si ma pritiahol k sebe a pobozkal. Ja v hlave, že čo robím však som zadaná. Po chvíľke sme vyšli von z vody a šli domov spať. Každý zvlášť.
15. Kapitola - Nastal problém:
Ako povedať Vitovi, že som sa s niekým bozkávala? Ako povedať Jacobovi, že niekoho mám? Toto bolo najhoršie čo sa mi mohlo stať! Mala som rada oboch a nedokázala som si vybrať! Do toho prišiel zdravotný problém. Mala som neskutočne tlaky v podbrušku. Bola som akurát u Maxima a Mii, áno oni sa dali dokopy, keď mi prišlo zle, tak ma zaviezli na pohotovosť. Zistilo sa, že mám cystu na vaječníku a previezli ma do San Fierra kde ma operovali. Ostala som u Maxima a Mii spať po operácií. Jacob mi navrhol, že môžem ostať u neho kým sa nezotavím. Tak aj bolo. Šla som k nemu, dostala som vlastnú izbu. Viac času bol preč. Mala som čas si premyslieť, koho chcem. Nebolo príjemné hľadať vyhovorky kam idem, s kým som a kde som. Bolo neskutočne ťažké schovávať vzťah s Vitom pred Jacobom a bolo ešte ťažšie dávať pozor nato či ma Vito neuvidí s Jacobom. O pár dni sa to stalo. Vychádzala som od Jacoba, sadla do auta a zrazu za rohom Vito odstavený v aute. Nebolo mi všetko jedno. Našťastie šiel za mnou Maxim tak sme to nejak pokryli. Vito nič netušil.
16. Kapitola - Priznanie:
Nastal deň kedy som sa musela definitívne rozhodnúť. Vito alebo Jacob? Toto som si pokladala týždeň. Rozhodla som sa, že sa s Jacobom stretnem a poviem mu, že niekoho mám. Zavolala som mu a mali sme sa stretnúť pri jednej chatke medzi Blueberry a Montgomery. Ako podporu som si zobrala Maxima. Stretli sme sa a povedala som mu to. Bolo to dosť zvláštne priznanie, keď jeho odpoveď bola, že on o tom vie. Povedal mi, že ak sa rozhodnem akokoľvek bude to akceptovať. Dobre. Nastalo to povedať Vitovi. Stretli sme sa a šli sme na vyhliadku do San Fierra. Rozprávali sme sa o tom, že sa mu vyhýbam. No nastalo to čo nemalo. Po chvíľke rozprávania si kľakol na kolena! ,,A som nahratá´´, pomyslela som si. Chytila som ho za ruky a chcela aby sa postavil. Urobil tak a musela som sa priznať. Povedala som mu to. Dostal nervy a zovrel päsť. Začal kričať a ja som sa zľakla.
17. Kapitola - Vito či Jacob? Zasa tá otázka
Rozišla som sa v Vitom a bola presvedčená, že chcem Jacoba. Prišla som k Jacobovi domov. Povedala mu všetko a že je rád, že som sa rozhodla takto. No len videl zmeny na mojom správaní, že som si nebola istá. Jacob ustúpil a povedal, že isto ma niečo na Vitovi stále priťahuje a pochopí ak odídem za ním. Tak sa aj stalo. Rozhodla som sa pre Vita. Aj z jedného dôvodu. Zasa som otehotnela a otec bol Vito. Stretla som sa s Vitom a rozhodla som sa, že to dáme dokopy. Bol neskutočne rád a znova si kľakol na kolená. Zas som ho postavila so slovami, či je si istý čo robí. Bol si istý. No len ešte s niečím sa trebalo priznať. Ostal nervózny. Povedala som, že čakáme malé. Po neúspechoch otehotnieť po potrate to bolo konečne tu! Objal ma a znova si kľakol. Na 3x som mu už povedala áno. Boli sme znova spolu.
18. Kapitola - Prekvapenie v meste:
Jedného dňa keď bola v meste mi prišla SMS. Od otca. Prišiel do mesta a chce ma vidieť. Hneď som sadla do auta a písala Vitovi nech sa oblečie najlepšie ako vie, že ho čaká stretnutie s niekým kto je pre mňa najdôležitejší v živote a nech príde ku firme. Zastavila som pri firme a bol tam môj otec. Vystúpila som z auta a rozbehla sa k nemu. Akurát pri firme stál aj Maxim, rovno som ho predstavila ako Miinho priateľa. Vito nestíhal tak sme sa presunuli k Maximovi.
19. Kapitola - Naozaj toto?!
Stáli sme pred domom a bola tam aj Mia. Mia sa s otcom rozprávať nechcela, keďže sa rozišiel s jej mamou. Otec sklamaný odišiel. Volala som mu nech sa vráti, tak aj urobil. Prišiel Vito. Mňa si ani nevšimol a hneď šiel za Miou. Ja som tam stala ako tvrdé Y a nevedela čo robiť. Po asi 5 minútach som si sadla k Maximovi do auta a povedala ,,Poď!´´ vedel, že vtedy sa pýtať nemá a má ísť. Otec akurát prichádzal keď sme odchádzali tak šiel za nami. Zastavili sme v Los Santos pri hviezdarní a chytila som nervy. ,,On ma povadza s mojou sestrou?´´. Napísala som mu SMS, že je koniec a že si ma šukať ju. Chcel ma nájsť ale po pár nepekných SMS sa na mňa vykašlal. ,,Čo budem robiť?´´ ,, S dieťaťom sama?´´ Maxim ma utešoval s otcom. Nakoniec som sa dostala neskutočné bolesti do podbruška v strese. Odviezli ma do nemocnice, kde bol Vito s Miou. Otec si zobral Vita ďalej a chytil ho pod krk a hodil ho o stenu. Mia medzitým potratila. Moje sa podarilo zachrániť. Pred nemocnicou stál Vito a rozprávali sme sa. Už ma nechcel a bolo mu jedno čo so mnou bude. To ma položilo na kolená. Bežala som k autu, ktoré bolo neďaleko.
20. Kapitola - Zabiť sa?!
Sadla som do auta a bola rozhodnutá, že sa zabijem. Zastavila som na kraji cesty so strmím zrazom do vody. Na vysielačke som sa rozlúčila a rozhodla sa, že skočím. V tom mi asi 3x zazvonil telefón. Otcovi som nedvíhala. Posledný mi volal Jacob, zdvihla som a rozlúčila sa s ním. Prehováral ma, že príde za mnou. Nechcela som aby niekto vedel kde sa plánujem zabiť. Tak sme sa dohodli, že pôjdem za ním. Šla som spodnou cestou cez Montgomery. Šla som rýchlo a zatiaľ žiadny šmyk nič. No len potom pri tých domoch som spomalila. To som robiť nemala. Dostala som šmyk a narazila do značky, ktorá ma následne odhodila do vody. Auto sa pomaličky naplňalo vodou a ja s revom som sa lúčila v duchu s každým. Volala som počas toho s Jacobom a počul náraz. Okamžite vyrazil a vybral ma z auta. Skončila som v nemocnici v Las Venturas so zlomenými stavcami.
21. Kapitola - Som krýpel:
V nemocnici mi oznámili, že už nebudem chodiť a budem krýpel na vozíku. Dostala som sa do depiek. Chcela som umrieť. Jediná vec čo ma udržala bolo malé, ktorému sa zázrakom nič nestalo. Vypýtali si odo mňa kontakt na osobu, ktorá by vedela pre mňa prísť. Napadol ma Jacob, cez tu všetku bolesť čo som mu spôsobila prišiel po mňa. Zobral ma k sebe a povedal, nech ostatnem dokedy chcem. Zavolal môjmu otcovi, že som u neho. Otec hneď prišiel a objal ma. Rozprávali sme sa a ja si vyčítala aká som sprostá a že teraz budem odkazaná na niekoho. Po pár dňoch sa moja psychika zlepšila a začala som fungovať samostatnejšie. Keď som niekam potrebovala ísť, prišiel po mňa Maxim alebo niekto z firmy ak zrovna Jacob bol preč. Volala mi kamarátka, že sa chce stretnúť. Musela pre mňa prísť. Nakoniec ostala u mňa aj s jej priateľom Jamesom. Kris mi povedala, že deň nato ako som mala nehodu zdrogovala Vita a donútila ho aby sa vyspal s Miou. Nebolo to mi to moc jedno ale nedala som to na sebe vidieť. Prehovorili nech sa s ním aspoň porozprávam. Dobre, šla som.
22. Kapitola - Ďalšia šanca Vitovi? To si snáď robíš kozy:
Jacoba som poprosila nech ide so mnou. Súhlasil. Zavolala som Vitovi nech príde k firme. Jacob zastavil dotlačil ma k Vitovi a sadol si nazad do auta. Rozprávali sme sa. Ďalšiu šancu nedostal a vrátila som mu snubný prsteň. Jedine čo ma s ním spojovalo bolo iba to, že malé je jeho. Viac som mu už nedokázala veriť a po tých slovách milovať.... Potom sme sa rozlúčili a ostali sme kamaráti s tým, že ho budem informovať o malej, čo sa s ňou deje. Áno, čakali sme dievčatko.
23. Kapitola - Náhoda, ktorá ma postavila na nohy:
Po pár dňoch som šla nabrať niekoho do firmy. Maxim šiel so mnou aby ma zaviezol. Sedel vedľa mňa v kancelárií. Ten, ktorého sme prijali odišiel a ostali sme tam len my dvaja. Maxim išiel niečo zobrať a debil mi zakopol o nohu, ktorú som mala akurát vystretú. Zabolelo to. Obaja sme zostali v šoku, že ako? Veď som ich necítila. Maxim sa rozhodol ma postaví na nohy. Tak sa aj stalo, začala som pomalšie chodiť s pomocou. Cítila som sa ako malá... Keď ma otec učil chodiť a pritom držal za ruky. Po nejakých dňoch som začala chodiť sama pomocou barlí. Konečne som nebola tá, ktorá je odkazaná na niekoho iného. Mohla som šoférovať a presúvala sa sama. Po čase som už barle odhodila a začala chodiť.
24. Kapitola - Nový život, nové ja:
Vita som nechala za sebou a dala sa dokopy s Jacobom. Prijal to, že bude vychovávať dieťa, ktoré jeho nebolo. Ale otcom je ten, ktorý dieťa vychováva a nie ten čo ho splodil. Takže jeho otcom by bol tak či onak. Podala som si prihlášku do policajnej akadémie. Čakala som na to pár dni. Nakoniec ma prijali do svojích radov a začala som život policajtky. Nebolo to zo začiatku ľahké ale Jacob ma naučil všetkým veciam. Kolegovia bolí milí a ustretoví. Ako dar k splneniu skúšky a prijatie do radu policajtov som od Jacoba dostala nové auto. Bol to Ford Mustang 5.0, po ktorom som túžila
25. Kapitola - Ďalší zvrat nasledovaný depkami:
Jedno odpoludnie som išla do služby. Niečo sa mi nezdalo na aute tak som vyšla pred neho na chodník a pozerala sa. Nejaký opitý vodič ma zrazil. Nechal ma na zemi a ušiel z miesta nehody. Našiel ma pán a zavolal mi zachránku. Tento krát už nad malou nikto nedržal ochranné krídlo a potratila som. Jacob prišiel domov, že kde som. Sedela som v kúte s revom a nedokázala som so seba vydať ani hlásku. Ukľudnil ma a pár dni som z domu nevyšla. Trápilo ma to. Teraz ale nastal čas to povedať Vitovi. Radšej ani osobne som za ním nešla. Napísala som mu SMS s tým, že ma zrazil niekto a potratila som. Chcel vedieť kto, čo a ako. Nepodarilo sa ho najsť. Kapitola s menom Vito bola uzavretá. Potom som šla k Tylerovi, mali sme sa stretnút pár ľudí z firmy. Bol tam Tyler, Maxim a Sergei. Po udalosti som Miu a Maxima dlho nevidela. Sergei, že či viem, že Mia sa zabila. No to bolo čo ma položilo na kolena 2x. Moja nevlastná sestra je mŕtva. Ďalšia rana v srdci.
26. Kapitola - Nové sústredenia a kariera:
Rozhodla som sa, že sa plne budem venovať kariére v PSA a v DHL. Stíhala som všetko. Zvládala som všetko robiť čo bolo treba. U policajtov som bola povýšená a v DHL sa mi tiež darilo. S Jacobom sme začali mať plnohodnotný vzťah a bol to príjemný pocit. Aj keď občas bol viac v práci ako doma. Vyhovovalo mi to aspoň som mala čas na DHL. Po nejakom čase mi zavolal otec, že videl Zoe na pumpe. Nezdalo sa mi to, tak sme ju hľadali. Nenašla som ju tak som šla na firmu. Tam mi Maxim povedal, že stretol moju sestru. Wau, bola som v šoku. Otec mi nato volal, že ju našiel. Utekala som okamžite za ňou. Sestra, ktorá ušla našla svoj domov!
27. Kapitola - Zas a znova je to tu:
Nechápem ako ale znova som otehotnela. Jacobovi som to tajila. Po čase sme sa šli prejsť. Boli sme na pláži a rozprávali sa. Ukázal mi na miesto kde sme sa prvý krát pobozkali. Šli sme si zaplávať. Nastal čas mu to oznámiť. V kabelke som mala pripravenú krabičku s oznamom. Šla som pre ňu. Potom ju podala Jacobovi. Bola v nej tehotenská knižka, test, malé topánočky a odkaz ,,Budeš otcom.´´ Reakcia nebola priam najkrajšia ale ani sa nečudujem. Ledva vedel niečo povedať ako bol v šoku. O pár dni nato sme sa šli prejsť na mólo. Tam si kľakol a ja som povedala áno.
28. Kapitola - Nová kapitola života:
Dňa 27.2.2021 sme sa rozhodli vstúpiť na spoločnú cestu a prijímam priezvisko Black. Beriem si muža, ktorého milujem. Čo viac si priať? Aj keď naše rozdielne reči sú občas barierami v komunikácií. Svadba bola prekrásna, oslava taktiež. No len ako si ma z oslavy uniesli a dávali Jacobovi otázky. Ale nesťažujem sa. Bola som štastná. Ako svadobné dary ma najviac potešil nožík od Jacobovho kamaráta a od Tylera. Zlatý nôž není zlý nápad, aj keď sa môže stať zbraňou pri hádke a ako druhý bolo auto po ktorom som túžila. Bola to M5.
29. Kapitola - Auto, ktoré milujem:
Hľadala som niekoho kto mi upraví autíčko. Našla som typka menom Yuki. Urobil mi všetko ako som chcela a spravil mi auto snov. Pustili sme sa do reči a je to jeden z mála, kto reálne miluje tu prácu a baví sa.
Meno: Natália Drexler / Black
Dátum narodenia: 01.08.2000
Miesto narodenia: Liberty City
Rodičia: Matka - Júlia Drexler (40 rokov), Otec - John Drexler (42 rokov)
Orientácia: Bisexuálna
Záujmy: Auta, cestovanie, turistika, jedlo, zbrane
Môj príbeh:
1. Kapitola - Môj začiatok:
Bol pekný slnečný deň. Otec vymyslel, že keď je tak pekne, že sa pôjdu s mamou prejsť. Boli neďaleko mesta, v prírode. Po 2 hodinách prechádzania mama dostala menšie tlaky v bruchu. Otec sa zľakol a utekal s ňou do nemocnice. Práve v čas. Mama začala rodiť. Na svet som prišla o 23:43, po 15 hodinovom pôrode. Nebola som ale sama. Narodili sme sa dve. Mne dali meno Natália a mojej sestre Zoe. Po nejakom čase si nás otec odviezol domov. Bývali sme v byte nad rodinnou reštauráciou. Rástli sme ako z vody a už sme začínali všetkému rozumieť. Otec vlastnil security firmu, keď som bola malá tak som ho videla len pár krát za deň ale vždy sa mi venoval najviac ako mohol. Zoe bola viac mamičkin maznáčik.
2. Kapitola - Puberta? no zbohom:
Keď som bola už staršia otec ma učil ako sa brániť a brával ma so sebou aby som videla že život nie je rozprávka. Už od malička som mala najlepšieho kamaráta Luccasa, s ktorým sme tvorili super dvojku. Keď bol niekto na mňa zlý, tak mu ukázal kto som a že si so mnou nemá nikto začínať. Moje detstvo bolo krásne ale puberta bola náročnejšia. V 15 rokoch som som sa rozhodla, že sadnem za volant. Otec prišiel neskoro v noci a ešte spal. Mama bola v práci. Nastala krásna možnosť zobrať otcovi auto a ísť sa previesť. Sadla som za volant a vozila sa po meste, ktoré bolo krásne. Cítila som sa byť mocnou. No len potom zozadu niekto do mňa narazil. Boli to nejaký 4 zamaskovaní chlapi. Dupla som na plyn a ušla. Prišla domov zo strachom a všetko povedala otcovi, ktorý nebol dva krát nadšený tým, že som mu zobrala auto ale bol rád, že som aspoň tu a žijem. Odišiel a vrátil sa o pár dni. Ubezpečil ma, že všetko je v poriadku a nemám sa čoho báť. Nastal čas kedy som dovŕšila 17 rokov. Rada som chodila poza školu, tak mi otec vybavil Tommyho aby ma vozil do školy. Čo následne aj oľutoval. Tommymu bolo vtedy 28. Jasné, mladá a naivná som šla po ňom. Učil ma základy ohľadom zbraní a áut. Však staršieho a takú korbu je mať dobré. No len keď to otec zistil bolo peklo. Tommyho som viac nevidela. Otec ho preradil a mňa držal na krátko.
3. Kapitola - Bolesť:
Keď som mala 19 rokov mama dostala rakovinu. Prežívali sme ťažké obdobie a rozhodli sme sa ju naplno podporiť. Rodičia nám povedali ako sa spoznali. Moji rodičia sa spoznali keď mama mala 15 a otec 17. Veľmi sa ľúbili ale nebolo im to súdené tak otec odišiel z mesta a začal nový život. Spoznal tam ženu, s ktorou založil rodinu. Narodila sa mu dcéra Mia. Lenže bol donútený ich opustiť a vrátil sa do Liberty City. Kde stretol našu mamu a rozhodol sa o ňu bojovať. Podarilo sa. Bohužiaľ 3.7 sa stál osudným a mama nám zomrela. Zoe sa spustila s drogovým dílerom a utiekla z mesta. Ostala som sama s otcom. Boli sme si jeden druhému oporou a držali sa nad vodou. Otec sa rozhodol pokračovať ďalej v biznise. Ja som sa venovala reštaurácií. Jedného dňa prišiel neznámy pán do reštaurácie a pýtal sa na môjho otca. Nič som nechcela mu povedať, tak že sa zastaví neskôr. Mala som strach. Raz keď som zatvárala reštauráciu o 10 večer, vrazili tam dvaja zamaskovaný muži. Ja s mojimi 152 centimetrami moc neurobím a musela som ustúpiť. Chceli ma znásilniť v tom ale vrazil otec s kamarátmi do reštaurácie, zdrapili ich a vyhodili cez zatvorené dvere. S otcom som sa dohodla, že odídem čo najďalej ako to pôjde.
4. Kapitola - Útek:
Potrebovala som utiecť. Otec bol akurát na záťahu s chlapmi. Nastala šanca na útek. Otec mi dal peniaze, nech odídem čo najďalej od všetkého. Zobrala som kufor a sadla do auta. Po ceste na stanicu som si v najbližšom bankomate vybrala peniaze. Auto som zaparkovala na parkovisku pri vlakovej stanici a vystúpila. Nastal problém. Na stanici bol jeden z otcovích nepriateľov, jeden z tých čo mu mali pomôcť. Odvrátila som zrak a dúfala, že si ma nevšimne. Tak sa aj stalo. Nevšimol. Auto som zamkla a kluče nechala na kolese. Zobrala kufor a smerovala na vlak. Prišla som k okienku a vybrala si prvý vlak čo išiel. Takže prvé dobrodružstvo začalo v Los Santos.
5. Kapitola - Los Santos:
Vystúpila som z vlaku. Prvý krát v novom meste. Bez auta, sama a nikoho som nepoznala. Videla som taxík. Nasadla do neho a chcela som aby ma previezol po meste a zaviezol niekde sa najesť. Bola som extrémne hladná. S taxikárom som sa pustila do reči. Po nejakom čase mi navrhol, že mi môže dať na seba číslo v prípade pomoci. Prvý človek a hneď aj milý. Predstavil sa mi, volal sa Rasťo. Nečakala som to. Zaviezol ma a odišiel. Najedla som sa a rozhodla sa preskúmať mesto na vlastnú päsť. Poprechádzala som sa. Cítila som nepríjemné pohľady na mňa. Zastavil ma nejaký neznámy pán s otázkou: ,, Čo tu robí také malé dievčatko samé?´´ Úprimne? Zľakla som sa. Z rýchlosti som mu povedala, že idem na firemné stretnutie. Zbavila som sa ho a mala som nepríjemný pocit. Sadla som si do skateparku blízko nemocnice. Nevedela som kam a ako ďalej. Stmievalo sa. Zrazu mi zazvonil telefón. Volal mi Rasťo, ten taxikár. Pýtal sa ma či som našla niečo na prespanie. Navrhol mi, že môžem prespať u nich. Súhlasila som a prišiel pre mňa. Šli sme do nejakého mestečka Montgomery. Prespala som u neho. Nastalo ráno a vydala som sa hľadať si prácu.
6. Kapitola - Montgomery:
Prechádzala som ulicami a zrazu pristavilo sa pri mne auto. Otvorili sa okná a zrazu Tamara. Sesternica, čo odišla už dávnejšie s rodičmi preč. Sadla som si k nej do auta a rozprávali sme sa. Prehodili pár slov a navrhla mi, že má auto, ktoré nevyužíva. Potešila som sa, nemusím chodiť pešo. Ponáhľala sa tak mi dala kľúče a odišla. Sadla som si do auta a hľadala prácu. Po 10 minútach sa stala nehoda. Spoznala som pri nej pána, ktorý mi ponúkol prácu u neho vo firme. Šla som. Začiatok? Jazdila som na dodávkach pre firmu AIC. Pár peňazí to hodilo. Práca bola super. Zastavila som pri elektro obchode a šla kúpiť si vysielačku. Zrazu za mnou zastavilo nejaké auto a typek odišiel. Pozerala som sa na auto. Bola to Honda Civic v červenej farbe. Zrazu došiel typek, tak som mu ju pochválila. Usmial sa a dali sme sa do reči. Pozval ma na drink ale musí najprv niečo vybaviť, tak sme si vymenili čísla.
7. Kapitola - Láska:
Po asi polhodine mi prišla správa, či mám teda čas. Tak som teda šla. Stretli sme sa. Bar menom Severka bol zatvorený tak sme šli do nejakého StripClubu. Dali sme si po poháriku. Predstavili sme sa. Volal sa Vito Martinéz. V duchu som si povedala: ,, No do riti, zas ďaľši nejaký mafián.´´ Po pár slovách sme vyšli von a sadli si na strechu toho Bellevillu. Po chvíľke ma na seba otočil a pobozkal. Bola som aj rada, že je niekto nežnejší ku mne. Spýtala som sa ho, čo robí. Zasekol sa a pozrel sa mi do očí. Nebol si istý čo mi ma povedať. Nakoniec s neho vypadlo, že robí nelegálne činnosti a občas unáša ľudí. Nebolo mi všetko jedno, nedokázala som už so seba vydať ani hlásku. Usmial sa a natiahol sa ku mne. Do ucha mi pošepkal, že mne nedokáže ublížiť. Odhľahlo mi troška. Šli sme sa previezť. Vozili sme sa a zastavili sme na vyhliadke. Pozerali sme sa na večerné Los Santos. Dali sme sa dokopy. Sľúbil mi, že nebude už unášať. Sľub dodržoval. Po niekoľkých dňoch nastal deň D. Boli sme zas na tej istej vyhliadke a zvrtlo sa to. Chodili sme skoro všade spolu. Jedného dňa mi volal, že mam prísť ku karavanom v Montgomery. Prišla som a bola tam partia typkov a medzi nimi Tamara. Bolo mi povedané, že si mám dať pozor. Vito preskočil plot a bola počuť rana. Postrelili ho. Zobrali ho do nemocnice a následne do vyšetrovacej väzby. Nejak sa to vyriešilo a zakázala som mu nelegálne činnosti. Poslúchol a prestal. Teda aspoň som si to myslela. Pokračoval v tom ďalej. Naštvala som sa a následne sa odmlčala na pár dni. Prišla mi správa, že ma podvádza. Rozhodla som sa, že odídem od neho. Zobrala si veci, do jedného auta mu dala kľúče a napísala SMS, že s ním končím. Čo čert nechcel, naštartovala som auto a on zrazu oproti mne v druhom. Začala naháňačka. Utekala som pred ním. Naháňal ma asi 5 minút. Boli sme pred ostrou zatáčkou do pravej strany, ktorá šla dole kopcom. Narazil mi do zadku a dostala som sa do šmyku. Vyletela som a spravila 3 kotrmelce. Zastavil ma až betónový plot. Upadla som do bezvedomia. Zobudila som sa až v nemocnici.
8. Kapitola - Beznádej:
Stratila som pamäť. A čo bolo horšie? Doktor mi oznámil, že som bola tehotná a pri tej nehode som o malé prišla. Začalo ďalšie trápenie. Vyšla som z nemocnice a zastavilo pri mne auto a typek chcel aby som k nemu rýchlo nastúpila. Jasne, že nie. Nepoznala som ho. Aspoň som si to myslela. Bol to Vito. Splietal niečo, že spolu chodíme a mám k nemu nastúpiť. Po chvíľke som nastúpila. Doviezol ma k autám. Tam som si niečo vybavila. Zrazu ku mne nenápadne pristúpil a pichol mi niečo. Upadla som a stratila vedomie. Prebudila som sa a sedeli sme v inom aute na vrchu Mount Chilliadu. Začala som sa vzpierať a snažila sa vystúpiť. Bolo zamknuté. Ukľudnil ma, že mi ublížiť nechce ale chce aby som ho počúvala. Ukázal mi fotky, kde sme my dvaja a fotky kde som pri aute. Začala som si spomínať. Po pár slovách sa mi vrátila pamäť. Rozplakala som sa. Chcel mi všetko vysvetliť. Čo mi prišla správa, že ma podvádza, tak to bola kamarátka, ktorú len viezol domov. Po chvíľke som mu povedala, že som prišla o dieťa. Chcela som vedieť čo sa mi stalo. Ukázal mi to a ja som si spomenula čo sa mi stalo. ON do mňa nabúral, kvôli NEMU som prišla o dieťa. Nechcela som ho vidieť. Potom sme sa ale uzmierili, že on nechcel nič medzi nami pokaziť. Dali sme sa znova dokopy.
9. Kapitola - Nová pracovná príležitosť:
Bol inzerát na prácu v DHL. Zavolala som a hneď som tam šla na pohovor. Sídlo mali v Montgomery hneď vedľa policajnej stanice. Pohovor som mala s pánmi Garry a Drake Davisovcami. Zobrali ma a začala som pracovať tam. Všetko šlo podľa plánov. Spoznala som väčšiu časť firmy a super kolektív tam bol. Pracovala som ako som najviac vedela. Prišiel nábor do vedenia. Tak som sa uchytila príležitosti a podala si návrh na manážerku. Prešlo mi to. Stala som sa manážerkou. Naberala som pár ľudi a všetko šlo ako malo. Bola som štastná.
10. Kapitola - Tyler a Maxim, dvaja kolegovia
Nikdy som si nemyslela, že budem mať takýchto kamarátov. Tyler a Maxim boli jasným dôkazom, ako majú vyzerať pravý kamaráti. Tyler? Ten mi nahradil Luccasa z detstva. Každý kto sa len škaredo pozrel, držal pri ňom zbraň. Maxim? Ten mi zas vždy pomohol keď bolo treba. Ani jeden z nich mi nikdy nepokladali žiadne zbytočné otázky. Stačilo zahlásiť do vysielačky len typ vozidla a SPZ. Dotyčný bol dolamaný o pár minút nato a ľutoval čo o mne povedal. Boli moji parťáci a všetko podnikali spoločne.
11. Kapitola - Zvrat:
Stála som pred firmou autom na chodníku, čakala som na jedného pracovníka z firmy. Išli okolo nejaký chlapi a jeden začal, že stojím zle. Fajn vystúpila som. Pozrela sa na auto, prešiel by v poriadku okolo neho bolo miesto aj na kamión. Tak som povedala, že okolo neho ma miesto, že taký tučný nie je. Zrazu vyhrnul tričko a ukázal na mňa svoje ,,tehličky,,. Zasmiala sa a povedala mu, že také veci ma nezaujímajú. Začal byť nepríjemnejší. Chytil ma s jedným čo tam bol a snažili sa dať do auta. Nejak som sa vytrhla a vytiahol zbraň, ktorú mi priložil k bruchu. Dali ma do auta. Zaviezli ma nad Blueberry k chatkám. Strhli mi tričko a ostala som len v podprsenke. Zrazu okolo behal oranžový Hummer. Začali mi nadávať, že koho som zavolala. Pričom som nemala ani ako. Hodili ma do auta a viezli ma niekam. Viac si už nepamätám. Zobudila som sa v nemocnici.
12. Kapitola - Riešenie problému:
Povedala som o tom kamarátke a tá ma zobrala na policajnú stanicu. Môj prípad riešil Jacob Black a Jacob Williams. V aute som mala kameru tak s nej sa pozeral záznam, keďže ma brali predom auta tak to zaznamenalo všetko. Po chvíľke čo som ostala na stanici, už ich viedli do cely. To bola rýchlosť. Bála som sa. Večer sme stáli pred firmou. Stal tam aj ten oranžový Hummer. Bol to kolega, ktorý náhodne šiel okolo. Zrazu prišiel Jacob B. a rozprávali sme sa. Okolo šiel akurát jeden z tých čo ma uniesli. So strachom som sa schovala za Jacoba a ten ma chytil, že sa nemám čoho báť, že je pri mne. Odišiel ten týpek a Jacob sa potočil ku mne. Dal mi na seba číslo v prípade, že budem potrebovať pomôcť.
13. Kapitola - Náhodné stretnutie:
Prechádzala som mestom. Chcela som ísť do práce tak som auto nechala na parkovisku, kde sme stávali s Vitom. Pristavilo pri mne auto. Vystúpila nejaká baba ale bola mi hneď povedomá. Dali sme sa do reči. Kto to bol? Moja nevlastná sestra! Volala sa Mia, rozprávali sme sa a mali sme naozaj k sebe blízko a veľa veci aj spoločných. Šli sme sa previezť. Po ceste sme mali menší ťukanec pri ktorom typek ušiel, tak sme šli za ním. Nepodarilo sa nám ho udržať. Volala som Jacobovi aby prišiel ak je v službe. Bol tak prišiel. Riešili sme to a zrazu do vysielačky DHL kričali že sa stala nehoda. Letela som tam. Mia s Jacobom to riešili.
14. Kapitola - Nová láska?
Po doriešení nehody sme sa dohodli, že si pôjdeme vypiť. Pozvala som aj Jacoba. Išiel. Mali sme sa stretnúť v Belleville. Boli sme tam partia z práce. Prišiel jeden kolega menom Tyler aj so svojou priateľkou. Akurát porodila chlapčeka. Tak sme to šli zapiť na pláž v Santa Maria. Dali sme sa do párov. Kolega menom Maxim bol s Miou a ja s Jacobom. Jacob chcel ísť do vody, tak sme šli, lenže hĺbky som sa bála tak ma držal za ruku. Po chvíľke si ma pritiahol k sebe a pobozkal. Ja v hlave, že čo robím však som zadaná. Po chvíľke sme vyšli von z vody a šli domov spať. Každý zvlášť.
15. Kapitola - Nastal problém:
Ako povedať Vitovi, že som sa s niekým bozkávala? Ako povedať Jacobovi, že niekoho mám? Toto bolo najhoršie čo sa mi mohlo stať! Mala som rada oboch a nedokázala som si vybrať! Do toho prišiel zdravotný problém. Mala som neskutočne tlaky v podbrušku. Bola som akurát u Maxima a Mii, áno oni sa dali dokopy, keď mi prišlo zle, tak ma zaviezli na pohotovosť. Zistilo sa, že mám cystu na vaječníku a previezli ma do San Fierra kde ma operovali. Ostala som u Maxima a Mii spať po operácií. Jacob mi navrhol, že môžem ostať u neho kým sa nezotavím. Tak aj bolo. Šla som k nemu, dostala som vlastnú izbu. Viac času bol preč. Mala som čas si premyslieť, koho chcem. Nebolo príjemné hľadať vyhovorky kam idem, s kým som a kde som. Bolo neskutočne ťažké schovávať vzťah s Vitom pred Jacobom a bolo ešte ťažšie dávať pozor nato či ma Vito neuvidí s Jacobom. O pár dni sa to stalo. Vychádzala som od Jacoba, sadla do auta a zrazu za rohom Vito odstavený v aute. Nebolo mi všetko jedno. Našťastie šiel za mnou Maxim tak sme to nejak pokryli. Vito nič netušil.
16. Kapitola - Priznanie:
Nastal deň kedy som sa musela definitívne rozhodnúť. Vito alebo Jacob? Toto som si pokladala týždeň. Rozhodla som sa, že sa s Jacobom stretnem a poviem mu, že niekoho mám. Zavolala som mu a mali sme sa stretnúť pri jednej chatke medzi Blueberry a Montgomery. Ako podporu som si zobrala Maxima. Stretli sme sa a povedala som mu to. Bolo to dosť zvláštne priznanie, keď jeho odpoveď bola, že on o tom vie. Povedal mi, že ak sa rozhodnem akokoľvek bude to akceptovať. Dobre. Nastalo to povedať Vitovi. Stretli sme sa a šli sme na vyhliadku do San Fierra. Rozprávali sme sa o tom, že sa mu vyhýbam. No nastalo to čo nemalo. Po chvíľke rozprávania si kľakol na kolena! ,,A som nahratá´´, pomyslela som si. Chytila som ho za ruky a chcela aby sa postavil. Urobil tak a musela som sa priznať. Povedala som mu to. Dostal nervy a zovrel päsť. Začal kričať a ja som sa zľakla.
17. Kapitola - Vito či Jacob? Zasa tá otázka
Rozišla som sa v Vitom a bola presvedčená, že chcem Jacoba. Prišla som k Jacobovi domov. Povedala mu všetko a že je rád, že som sa rozhodla takto. No len videl zmeny na mojom správaní, že som si nebola istá. Jacob ustúpil a povedal, že isto ma niečo na Vitovi stále priťahuje a pochopí ak odídem za ním. Tak sa aj stalo. Rozhodla som sa pre Vita. Aj z jedného dôvodu. Zasa som otehotnela a otec bol Vito. Stretla som sa s Vitom a rozhodla som sa, že to dáme dokopy. Bol neskutočne rád a znova si kľakol na kolená. Zas som ho postavila so slovami, či je si istý čo robí. Bol si istý. No len ešte s niečím sa trebalo priznať. Ostal nervózny. Povedala som, že čakáme malé. Po neúspechoch otehotnieť po potrate to bolo konečne tu! Objal ma a znova si kľakol. Na 3x som mu už povedala áno. Boli sme znova spolu.
18. Kapitola - Prekvapenie v meste:
Jedného dňa keď bola v meste mi prišla SMS. Od otca. Prišiel do mesta a chce ma vidieť. Hneď som sadla do auta a písala Vitovi nech sa oblečie najlepšie ako vie, že ho čaká stretnutie s niekým kto je pre mňa najdôležitejší v živote a nech príde ku firme. Zastavila som pri firme a bol tam môj otec. Vystúpila som z auta a rozbehla sa k nemu. Akurát pri firme stál aj Maxim, rovno som ho predstavila ako Miinho priateľa. Vito nestíhal tak sme sa presunuli k Maximovi.
19. Kapitola - Naozaj toto?!
Stáli sme pred domom a bola tam aj Mia. Mia sa s otcom rozprávať nechcela, keďže sa rozišiel s jej mamou. Otec sklamaný odišiel. Volala som mu nech sa vráti, tak aj urobil. Prišiel Vito. Mňa si ani nevšimol a hneď šiel za Miou. Ja som tam stala ako tvrdé Y a nevedela čo robiť. Po asi 5 minútach som si sadla k Maximovi do auta a povedala ,,Poď!´´ vedel, že vtedy sa pýtať nemá a má ísť. Otec akurát prichádzal keď sme odchádzali tak šiel za nami. Zastavili sme v Los Santos pri hviezdarní a chytila som nervy. ,,On ma povadza s mojou sestrou?´´. Napísala som mu SMS, že je koniec a že si ma šukať ju. Chcel ma nájsť ale po pár nepekných SMS sa na mňa vykašlal. ,,Čo budem robiť?´´ ,, S dieťaťom sama?´´ Maxim ma utešoval s otcom. Nakoniec som sa dostala neskutočné bolesti do podbruška v strese. Odviezli ma do nemocnice, kde bol Vito s Miou. Otec si zobral Vita ďalej a chytil ho pod krk a hodil ho o stenu. Mia medzitým potratila. Moje sa podarilo zachrániť. Pred nemocnicou stál Vito a rozprávali sme sa. Už ma nechcel a bolo mu jedno čo so mnou bude. To ma položilo na kolená. Bežala som k autu, ktoré bolo neďaleko.
20. Kapitola - Zabiť sa?!
Sadla som do auta a bola rozhodnutá, že sa zabijem. Zastavila som na kraji cesty so strmím zrazom do vody. Na vysielačke som sa rozlúčila a rozhodla sa, že skočím. V tom mi asi 3x zazvonil telefón. Otcovi som nedvíhala. Posledný mi volal Jacob, zdvihla som a rozlúčila sa s ním. Prehováral ma, že príde za mnou. Nechcela som aby niekto vedel kde sa plánujem zabiť. Tak sme sa dohodli, že pôjdem za ním. Šla som spodnou cestou cez Montgomery. Šla som rýchlo a zatiaľ žiadny šmyk nič. No len potom pri tých domoch som spomalila. To som robiť nemala. Dostala som šmyk a narazila do značky, ktorá ma následne odhodila do vody. Auto sa pomaličky naplňalo vodou a ja s revom som sa lúčila v duchu s každým. Volala som počas toho s Jacobom a počul náraz. Okamžite vyrazil a vybral ma z auta. Skončila som v nemocnici v Las Venturas so zlomenými stavcami.
21. Kapitola - Som krýpel:
V nemocnici mi oznámili, že už nebudem chodiť a budem krýpel na vozíku. Dostala som sa do depiek. Chcela som umrieť. Jediná vec čo ma udržala bolo malé, ktorému sa zázrakom nič nestalo. Vypýtali si odo mňa kontakt na osobu, ktorá by vedela pre mňa prísť. Napadol ma Jacob, cez tu všetku bolesť čo som mu spôsobila prišiel po mňa. Zobral ma k sebe a povedal, nech ostatnem dokedy chcem. Zavolal môjmu otcovi, že som u neho. Otec hneď prišiel a objal ma. Rozprávali sme sa a ja si vyčítala aká som sprostá a že teraz budem odkazaná na niekoho. Po pár dňoch sa moja psychika zlepšila a začala som fungovať samostatnejšie. Keď som niekam potrebovala ísť, prišiel po mňa Maxim alebo niekto z firmy ak zrovna Jacob bol preč. Volala mi kamarátka, že sa chce stretnúť. Musela pre mňa prísť. Nakoniec ostala u mňa aj s jej priateľom Jamesom. Kris mi povedala, že deň nato ako som mala nehodu zdrogovala Vita a donútila ho aby sa vyspal s Miou. Nebolo to mi to moc jedno ale nedala som to na sebe vidieť. Prehovorili nech sa s ním aspoň porozprávam. Dobre, šla som.
22. Kapitola - Ďalšia šanca Vitovi? To si snáď robíš kozy:
Jacoba som poprosila nech ide so mnou. Súhlasil. Zavolala som Vitovi nech príde k firme. Jacob zastavil dotlačil ma k Vitovi a sadol si nazad do auta. Rozprávali sme sa. Ďalšiu šancu nedostal a vrátila som mu snubný prsteň. Jedine čo ma s ním spojovalo bolo iba to, že malé je jeho. Viac som mu už nedokázala veriť a po tých slovách milovať.... Potom sme sa rozlúčili a ostali sme kamaráti s tým, že ho budem informovať o malej, čo sa s ňou deje. Áno, čakali sme dievčatko.
23. Kapitola - Náhoda, ktorá ma postavila na nohy:
Po pár dňoch som šla nabrať niekoho do firmy. Maxim šiel so mnou aby ma zaviezol. Sedel vedľa mňa v kancelárií. Ten, ktorého sme prijali odišiel a ostali sme tam len my dvaja. Maxim išiel niečo zobrať a debil mi zakopol o nohu, ktorú som mala akurát vystretú. Zabolelo to. Obaja sme zostali v šoku, že ako? Veď som ich necítila. Maxim sa rozhodol ma postaví na nohy. Tak sa aj stalo, začala som pomalšie chodiť s pomocou. Cítila som sa ako malá... Keď ma otec učil chodiť a pritom držal za ruky. Po nejakých dňoch som začala chodiť sama pomocou barlí. Konečne som nebola tá, ktorá je odkazaná na niekoho iného. Mohla som šoférovať a presúvala sa sama. Po čase som už barle odhodila a začala chodiť.
24. Kapitola - Nový život, nové ja:
Vita som nechala za sebou a dala sa dokopy s Jacobom. Prijal to, že bude vychovávať dieťa, ktoré jeho nebolo. Ale otcom je ten, ktorý dieťa vychováva a nie ten čo ho splodil. Takže jeho otcom by bol tak či onak. Podala som si prihlášku do policajnej akadémie. Čakala som na to pár dni. Nakoniec ma prijali do svojích radov a začala som život policajtky. Nebolo to zo začiatku ľahké ale Jacob ma naučil všetkým veciam. Kolegovia bolí milí a ustretoví. Ako dar k splneniu skúšky a prijatie do radu policajtov som od Jacoba dostala nové auto. Bol to Ford Mustang 5.0, po ktorom som túžila
25. Kapitola - Ďalší zvrat nasledovaný depkami:
Jedno odpoludnie som išla do služby. Niečo sa mi nezdalo na aute tak som vyšla pred neho na chodník a pozerala sa. Nejaký opitý vodič ma zrazil. Nechal ma na zemi a ušiel z miesta nehody. Našiel ma pán a zavolal mi zachránku. Tento krát už nad malou nikto nedržal ochranné krídlo a potratila som. Jacob prišiel domov, že kde som. Sedela som v kúte s revom a nedokázala som so seba vydať ani hlásku. Ukľudnil ma a pár dni som z domu nevyšla. Trápilo ma to. Teraz ale nastal čas to povedať Vitovi. Radšej ani osobne som za ním nešla. Napísala som mu SMS s tým, že ma zrazil niekto a potratila som. Chcel vedieť kto, čo a ako. Nepodarilo sa ho najsť. Kapitola s menom Vito bola uzavretá. Potom som šla k Tylerovi, mali sme sa stretnút pár ľudí z firmy. Bol tam Tyler, Maxim a Sergei. Po udalosti som Miu a Maxima dlho nevidela. Sergei, že či viem, že Mia sa zabila. No to bolo čo ma položilo na kolena 2x. Moja nevlastná sestra je mŕtva. Ďalšia rana v srdci.
26. Kapitola - Nové sústredenia a kariera:
Rozhodla som sa, že sa plne budem venovať kariére v PSA a v DHL. Stíhala som všetko. Zvládala som všetko robiť čo bolo treba. U policajtov som bola povýšená a v DHL sa mi tiež darilo. S Jacobom sme začali mať plnohodnotný vzťah a bol to príjemný pocit. Aj keď občas bol viac v práci ako doma. Vyhovovalo mi to aspoň som mala čas na DHL. Po nejakom čase mi zavolal otec, že videl Zoe na pumpe. Nezdalo sa mi to, tak sme ju hľadali. Nenašla som ju tak som šla na firmu. Tam mi Maxim povedal, že stretol moju sestru. Wau, bola som v šoku. Otec mi nato volal, že ju našiel. Utekala som okamžite za ňou. Sestra, ktorá ušla našla svoj domov!
27. Kapitola - Zas a znova je to tu:
Nechápem ako ale znova som otehotnela. Jacobovi som to tajila. Po čase sme sa šli prejsť. Boli sme na pláži a rozprávali sa. Ukázal mi na miesto kde sme sa prvý krát pobozkali. Šli sme si zaplávať. Nastal čas mu to oznámiť. V kabelke som mala pripravenú krabičku s oznamom. Šla som pre ňu. Potom ju podala Jacobovi. Bola v nej tehotenská knižka, test, malé topánočky a odkaz ,,Budeš otcom.´´ Reakcia nebola priam najkrajšia ale ani sa nečudujem. Ledva vedel niečo povedať ako bol v šoku. O pár dni nato sme sa šli prejsť na mólo. Tam si kľakol a ja som povedala áno.
28. Kapitola - Nová kapitola života:
Dňa 27.2.2021 sme sa rozhodli vstúpiť na spoločnú cestu a prijímam priezvisko Black. Beriem si muža, ktorého milujem. Čo viac si priať? Aj keď naše rozdielne reči sú občas barierami v komunikácií. Svadba bola prekrásna, oslava taktiež. No len ako si ma z oslavy uniesli a dávali Jacobovi otázky. Ale nesťažujem sa. Bola som štastná. Ako svadobné dary ma najviac potešil nožík od Jacobovho kamaráta a od Tylera. Zlatý nôž není zlý nápad, aj keď sa môže stať zbraňou pri hádke a ako druhý bolo auto po ktorom som túžila. Bola to M5.
29. Kapitola - Auto, ktoré milujem:
Hľadala som niekoho kto mi upraví autíčko. Našla som typka menom Yuki. Urobil mi všetko ako som chcela a spravil mi auto snov. Pustili sme sa do reči a je to jeden z mála, kto reálne miluje tu prácu a baví sa.
misatorcz 
Adiko