Sergei Mogilevic
Kapitola 1. Domovina
Písalo sa 30. Marca 1992 keď sa narodil mali sergei o 1:30 ráno v miestnej nemocnici v Moskve. Bol som celkom žive dieťa od mala som bol mali huncút. Keď som mal tri roky mama ma dala do škôlky a tam to začalo začal som nastavovať pravidla aby sme sa nehádali o hračky. Prvý karneval sme mali v škôlke na ktorom nesmel chýbať mali sergei ktorý bol prezlečený za policajta. Od mala tvrdil že bude policajt ako jeho dedo. Mama sa trápila finančne chodila do dvoch práci aby uživila rodinu pričom sergei svojho otca nepoznal. Základná škola bola pre neho hrozna začala šikana od prvého ročníka až do šiesteho ročníka kde sa schopil a začal chodiť na box. V boxe bol dobrý a tak jedného dňa sa pobil zo spolužiakom a potom si vybudoval rešpekt. Box sa mu zapáčil a začal v ňom súťažiť vyhral nejaké amatérske zápasy. Pri strednej škole už boxoval iba rekreačne a zabral sa smerom k autám vyštudoval automechanika. Počas strednej školí jeho mama Anna dostála rakovinu. Sergei mal mladšieho brata borisa ktorý mal len 10 rokov. Sergei bol už v poslednom ročníku tak sa zamestnal ako vyhadzovač v klube kde dostaval nejaké peniaze
Po škole začal robiť na dverách na ktorých využíval to čo sa naučil za mlada. Jedného dna sa v klube strhla veľká bitka kde sergeia 3-krat bodli nožom do brucha a v tu chvíľu spoznal jedno dievča ktoré mu pomohlo. Začal s ňou chodiť a spolu sme vychovávali môjho brata borisa.
Kapitola 2. Vysoká škola a práca v polícii
Keď som mal 20 rokov prihlásil som sa na Akadémiu Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie . Začal som pracovať v polícii. Moja kariéra rýchlo rástla snažil som sa dopadnúť každý nelegálne obchody čo sa mi darilo. 30. Júna 2012 som bol kúpiť auto zo zarobených peniazi v tom mi volala frajerka ze mama odpadla previezli ju do nemocnice kde bola dva dni kde jej zistili že jej srdce pomaly odchádza. Bol som pri nej 48 hodín kým neupadla do umelého spánku a zomrela.
Kapitola 3. Vniknutie do mafie
Potom som sa vypracoval na na špióna mojou úlohou bolo vniknúť do najväčšej Ruskej mafii ktorá sa zaoberala sa vraždami, únosmi, predávaní zbrani až po obchod z bielim mäsom. Mali sme ísť uniesť jedného poslanca to som oznámil polícii. Akcia bola na tu mafiu pripravená všetko klapalo ako malo zadržali sme skoro celu mafiu aj z bosom mafie len bez jednej pravej ruky ta utiekla. Kde sme dostali najväčšiu mafiu v Rusku za mreže tak sme si už mysleli že sa zameriame na nejakú novu prácu. Po troch mesiacov dala o sebe ta mafia vedieť tak že provokovali políciu a pýtali sa na mňa že kde je ta krysa. Dňa 6. Januára 2015 sa stal atentát na moju rodinu kde zomrela moja priateľka a brat. Stalo sa to pred obchodným domom kde priateľka z bratom zostali sedieť v aute ja som šiel nakúpiť potraviny v tom sa začalo strieľať z automatických zbrani v tom momente som vybehol z obchodu a už len som videl ako odchádza čierne Gčko od môjho auta.
Kapitola 4. Život bez života
Mafia ma pripravila o rodinu jedinú rodinu som mal v Amerike bratranca Sergia. Začal som piť alkohol nevedel som sa zmieriť zo smrťou mojej priateľky a brata. Podal som výpoveď v práci žil som z našporených peňazí. Jedného dňa došiel jeden pán za mnou či niesol náhodou Sergei Mogilevic som mu povedal že áno som a som sa dozvedel že je to môj otec ktorého mama vyhodila na ulicu keď som sa narodil. Po 23 rokoch života som zistil kto je môj otec.
Kapitola 5. Strateny otec sa našiel
Z ocom sme sa zamestnali vo firme kde sme chodili na kamiónoch prešli sme cele Rusko celu Európu. Otec bol chorý z tých rokoch na ulici mal choré srdce a srdce mu dňa 27. Augusta 2017 povedalo dosť zavolal som sanitku a ako prišla tak už len skonštatovali smrť.
Kapitola 6. Bratranec sergei
Bratranec sergei došiel za mnou a zlákal ma do Ameriky. Nevedel som angličtinu tak musel so mnou stále chodiť nahlásil ma na kurz angličtiny kde som sa za paru mesiacov naučil komunikovať. Potom som sa učil gramatiku a teraz už viem hovoriť a písať plynule. Pracoval som tam v klube ako vyhadzovač zažil som tam toho veľa od bitiek až po streľbu. Zapáčilo sa mi tam jedno dievča len mala priatelia ktorý bol nebezpečný ale to ma neodradilo to ma pravé len nakoplo nech ju získam. jeden večer som si ju všimol v klube tak som si na ňu počkal a pohovoril som s ňou a naplánovali sme si stretnutie. V ten deň keď som sa s ňou dohadoval o stretnutí musel nás vidieť jej priateľ. Keď som šiel domov po záverečnej tak som ich videl za klubom ako sa hádajú a ona mu povedala že je koniec v tom jej dal jednu facku. Ja som to akurát videl rozbehol som sa k nemu hodil som ho na zem a zbil som ho jak som odchádzal od neho on vybral málu pištoľ s ktorou ma trafil do ruky. jak som došiel domov bratranec už bol hore tak si všimol že som postrelený a ma odviezol do nemocnici de mi to zašili chvála bohu že to nebolo vážne zašili mi to bratranec v aute sa ma vypytoval kto mi to spravil tak som mu to povedal že o koho sa jedna a on že s nim sa nemám zahrávať tak potom začal žehliť tento problém.
Kapitola 7. Novy život
Bratranec bol na mňa nasratý lebo som mu spravil problém z gangom ale nakoniec sa to všetko vysvetlilo. Ale mal som s toho zlý pocit taký že bratranec ma tam už nechce tak jedného dňa som zobral tašku pobalil veci napísal som mu list na rozlúčku. Nasadol som na autobus do Mongomery. Ako prvú vec som zháňal prácu našiel som prácu ako kamionista zarobil som nejaké peniaze a začal žiť novy život.
V písaní príbehu budem pokračovať a všetko napíšem až k aktuálnemu dianiu tu. :)
Sergei Mogilevic
Kapitola 1. Domovina
Písalo sa 30. Marca 1992 keď sa narodil mali sergei o 1:30 ráno v miestnej nemocnici v Moskve. Bol som celkom žive dieťa od mala som bol mali huncút. Keď som mal tri roky mama ma dala do škôlky a tam to začalo začal som nastavovať pravidla aby sme sa nehádali o hračky. Prvý karneval sme mali v škôlke na ktorom nesmel chýbať mali sergei ktorý bol prezlečený za policajta. Od mala tvrdil že bude policajt ako jeho dedo. Mama sa trápila finančne chodila do dvoch práci aby uživila rodinu pričom sergei svojho otca nepoznal. Základná škola bola pre neho hrozna začala šikana od prvého ročníka až do šiesteho ročníka kde sa schopil a začal chodiť na box. V boxe bol dobrý a tak jedného dňa sa pobil zo spolužiakom a potom si vybudoval rešpekt. Box sa mu zapáčil a začal v ňom súťažiť vyhral nejaké amatérske zápasy. Pri strednej škole už boxoval iba rekreačne a zabral sa smerom k autám vyštudoval automechanika. Počas strednej školí jeho mama Anna dostála rakovinu. Sergei mal mladšieho brata borisa ktorý mal len 10 rokov. Sergei bol už v poslednom ročníku tak sa zamestnal ako vyhadzovač v klube kde dostaval nejaké peniaze
Po škole začal robiť na dverách na ktorých využíval to čo sa naučil za mlada. Jedného dna sa v klube strhla veľká bitka kde sergeia 3-krat bodli nožom do brucha a v tu chvíľu spoznal jedno dievča ktoré mu pomohlo. Začal s ňou chodiť a spolu sme vychovávali môjho brata borisa.
Kapitola 2. Vysoká škola a práca v polícii
Keď som mal 20 rokov prihlásil som sa na Akadémiu Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie . Začal som pracovať v polícii. Moja kariéra rýchlo rástla snažil som sa dopadnúť každý nelegálne obchody čo sa mi darilo. 30. Júna 2012 som bol kúpiť auto zo zarobených peniazi v tom mi volala frajerka ze mama odpadla previezli ju do nemocnice kde bola dva dni kde jej zistili že jej srdce pomaly odchádza. Bol som pri nej 48 hodín kým neupadla do umelého spánku a zomrela.
Kapitola 3. Vniknutie do mafie
Potom som sa vypracoval na na špióna mojou úlohou bolo vniknúť do najväčšej Ruskej mafii ktorá sa zaoberala sa vraždami, únosmi, predávaní zbrani až po obchod z bielim mäsom. Mali sme ísť uniesť jedného poslanca to som oznámil polícii. Akcia bola na tu mafiu pripravená všetko klapalo ako malo zadržali sme skoro celu mafiu aj z bosom mafie len bez jednej pravej ruky ta utiekla. Kde sme dostali najväčšiu mafiu v Rusku za mreže tak sme si už mysleli že sa zameriame na nejakú novu prácu. Po troch mesiacov dala o sebe ta mafia vedieť tak že provokovali políciu a pýtali sa na mňa že kde je ta krysa. Dňa 6. Januára 2015 sa stal atentát na moju rodinu kde zomrela moja priateľka a brat. Stalo sa to pred obchodným domom kde priateľka z bratom zostali sedieť v aute ja som šiel nakúpiť potraviny v tom sa začalo strieľať z automatických zbrani v tom momente som vybehol z obchodu a už len som videl ako odchádza čierne Gčko od môjho auta.
Kapitola 4. Život bez života
Mafia ma pripravila o rodinu jedinú rodinu som mal v Amerike bratranca Sergia. Začal som piť alkohol nevedel som sa zmieriť zo smrťou mojej priateľky a brata. Podal som výpoveď v práci žil som z našporených peňazí. Jedného dňa došiel jeden pán za mnou či niesol náhodou Sergei Mogilevic som mu povedal že áno som a som sa dozvedel že je to môj otec ktorého mama vyhodila na ulicu keď som sa narodil. Po 23 rokoch života som zistil kto je môj otec.
Kapitola 5. Strateny otec sa našiel
Z ocom sme sa zamestnali vo firme kde sme chodili na kamiónoch prešli sme cele Rusko celu Európu. Otec bol chorý z tých rokoch na ulici mal choré srdce a srdce mu dňa 27. Augusta 2017 povedalo dosť zavolal som sanitku a ako prišla tak už len skonštatovali smrť.
Kapitola 6. Bratranec sergei
Bratranec sergei došiel za mnou a zlákal ma do Ameriky. Nevedel som angličtinu tak musel so mnou stále chodiť nahlásil ma na kurz angličtiny kde som sa za paru mesiacov naučil komunikovať. Potom som sa učil gramatiku a teraz už viem hovoriť a písať plynule. Pracoval som tam v klube ako vyhadzovač zažil som tam toho veľa od bitiek až po streľbu. Zapáčilo sa mi tam jedno dievča len mala priatelia ktorý bol nebezpečný ale to ma neodradilo to ma pravé len nakoplo nech ju získam. jeden večer som si ju všimol v klube tak som si na ňu počkal a pohovoril som s ňou a naplánovali sme si stretnutie. V ten deň keď som sa s ňou dohadoval o stretnutí musel nás vidieť jej priateľ. Keď som šiel domov po záverečnej tak som ich videl za klubom ako sa hádajú a ona mu povedala že je koniec v tom jej dal jednu facku. Ja som to akurát videl rozbehol som sa k nemu hodil som ho na zem a zbil som ho jak som odchádzal od neho on vybral málu pištoľ s ktorou ma trafil do ruky. jak som došiel domov bratranec už bol hore tak si všimol že som postrelený a ma odviezol do nemocnici de mi to zašili chvála bohu že to nebolo vážne zašili mi to bratranec v aute sa ma vypytoval kto mi to spravil tak som mu to povedal že o koho sa jedna a on že s nim sa nemám zahrávať tak potom začal žehliť tento problém.
Kapitola 7. Novy život
Bratranec bol na mňa nasratý lebo som mu spravil problém z gangom ale nakoniec sa to všetko vysvetlilo. Ale mal som s toho zlý pocit taký že bratranec ma tam už nechce tak jedného dňa som zobral tašku pobalil veci napísal som mu list na rozlúčku. Nasadol som na autobus do Mongomery. Ako prvú vec som zháňal prácu našiel som prácu ako kamionista zarobil som nejaké peniaze a začal žiť novy život.
V písaní príbehu budem pokračovať a všetko napíšem až k aktuálnemu dianiu tu. :)
Lofanek 
Matbrok