Podatel: Victoria Eloise Lytton, J.D.
Věc: Žiadosť o preskúmanie súladu rozsudkov so zákonom a začatie prieskumného konania proti sudcovi.
Odůvodnění:
Vážený súd,
týmto podnetom by som rada požiadala o preskúmanie rozsudkov so spisovými značkami S-895, S-871, S-883, S-903, S-910, S-914, S-915 a S-916 a zároveň o začatie prieskumného konania proti sudcovi JUDr. Alexanderovi Levinovi, ktorý sa rozhodovaním v rozpore so zákonom v rámci týchto rozsudkov mohol dopustiť zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa §66, čl. 8 zákona č. 14/2020
Povinnosti súdu, činnosť štátneho zastupiteľstva a ostatné regulé v rámci trestných vecí stanovuje zákon č. 183/2024. Po prezretí niektorých posledných rozsudkov sa tu však nájde mnoho takých, pri ktorých je možno sa domnievať, že sú v rozpore so zákonom.
V prípade rozsudku so sp. značkou S-895 bol obžalovaný Filip Hooper oslobodený spod obžaloby z dôvodu nenaplnenia skutkovej podstaty, ktorá bola pravdepodobne nesprávne právne kvalifikovaná štátnym zastupiteľstvom. To by v praxi znamenalo slobodu pre občana vplyvom pochybenia štátneho orgánu, to sa však nestalo, pretože súd svojvoľne zmenil právnu kvalifikáciu aj bez obžaloby a obžalovaný tak bol vinný z niečoho, z čoho ani nebol obvinený. Súd okrem toho postupoval v rozpore s §6.5, Hl. VI zákona č. 183/2024, ktorý hovorí:
§6.5 Po odoslaní obžaloby na príslušný súd môže byť obžaloba menená alebo dopĺňaná o ďalšie dôkazy len na návrh štátneho zástupcu, s ktorým sa musí stotožniť a súhlasiť súd. Pokiaľ nie je žiadny návrh na zmenu obsahu obžaloby alebo doplnenie dôkazov, súd vždy rozhodne o obžalobe tak, ako mu bola doručená bez ohľadu na to, či sú dôkazové materiály dostatočné na preukázanie viny obvineného.
V prípade rozsudkov S-871, S-883, S-903 a S-916 sudca a štátny zástupca nerešpektovali litery zákona č. 183/2024, kedy rozsudky a obžaloby zahŕňajú aj priestupky, ktoré sú inak riešiteľné políciou do určitej čiastky a podľa zákona nemôžu byť súčasťou obžaloby podľa §6.6, Hl. VI zákona č. 183/2024, tieto obvinenia sú tam prevažne vkladané zbytočne, súd nikdy v predošlých obdobiach za spáchanie priestupku nikdy neudelil obžalovaným pokutu. Rozsudky vždy zahŕňali iba trestnú sadzbu a to aj v prípade priestupkov, ktoré sú bežne sankcionované podľa policajného sadzobníka.
§6.6 Súčasťou obvinení vznesených štátnym zástupcom v trestnom konaní nemôžu byť priestupky, ktorých potrestanie môže byť po nazbieraní dostatočných dôkazov riešené Políciou San Andreas a zároveň tieto priestupky nepresahujú čiastku stanovenú v §5.3.
V prípade rozsudkov S-910 a S-915 boli Hernandez, Kovacs a Duck odsúdení a jedným z bodov obvinení bolo aj nenahlásenie nálezu dokladu, aj napriek tomu, že povinnosť nahlásiť nález dokladu nie je žiadnemu občanovi zákonom a rovnako nie je ani žiadnym zákonom sankcionovaná. Občania majú povinnosť nájdený doklad vrátiť, nie nahlásiť strátu. V tomto prípade sa jedná o ďalší vymyslený bod obvinenia bez toho, aby sa opieral o zákon. Samotná listina hovorí, že predpoklad na definovanie trestného činu je zákon alebo rozhodnutie súdu.
§7 V případě nálezu dokladu je občan povinen tento doklad odevzdat příslušnému orgánu policii San Andreas, magistrátu města, či vrchnímu soudu San Andreas, a to nejdéle do 24 hodin od nalezení.
Neskôr bola táto záležitosť správne opravená štátnym zastupiteľstvom v rozsudku S-914, kedy bol Todd Davies vinný z nenavrátenia nájdených dokladov, preto v súčasnosti máme dva rozsudky, ktoré hovoria o dvoch veciach. Nenahlásenie nálezu strateného dokladu je trestné a rovnako aj nevrátenie nájdeného dokladu je trestné.
Obdobne je to aj v prípade spojitosti rozsudkov a sadzobníka Polície San Andreas, kedy súd z policajného sadzobníka robí zákon a trestné činy v ňom sú automaticky považované za trestné činy, aj keď nimi de facto nie sú a ľudia sú takýmto spôsobom trestaní úplne neoprávnene. O tomto sa môžeme dopátrať napríklad v rozsudku S-914, kedy niektoré trestné činy sú brané podľa policajného sadzobníka, ktorý nie je zosúladnený so zákonom. Zákon ani samotné rozhodnutie súdu - resp. rozsudok nehovorí, že by sa jednalo o trestné činy alebo také trestné činy, ktoré sú bezprecedentné a práve rozsudok je ten, ktorý ich definuje ako trestný čin.
Článek 39
Jen zákon a rozhodnutí soudu stanoví, které jednání je trestným činem a jaký trest, jakož i jaké jiné újmy na právech nebo majetku, lze za jeho spáchání uložit.
Záměr: Preskúmanie súladu rozsudkov so zákonom, remedúra rozsudkov, vyvodenie trestnej zodpovednosti sudcu.
Přílohy: -
Podatel: Victoria Eloise Lytton, J.D.
Věc: Žiadosť o preskúmanie súladu rozsudkov so zákonom a začatie prieskumného konania proti sudcovi.
Odůvodnění:
Vážený súd,
týmto podnetom by som rada požiadala o preskúmanie rozsudkov so spisovými značkami S-895, S-871, S-883, S-903, S-910, S-914, S-915 a S-916 a zároveň o začatie prieskumného konania proti sudcovi JUDr. Alexanderovi Levinovi, ktorý sa rozhodovaním v rozpore so zákonom v rámci týchto rozsudkov mohol dopustiť zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa §66, čl. 8 zákona č. 14/2020
Povinnosti súdu, činnosť štátneho zastupiteľstva a ostatné regulé v rámci trestných vecí stanovuje zákon č. 183/2024. Po prezretí niektorých posledných rozsudkov sa tu však nájde mnoho takých, pri ktorých je možno sa domnievať, že sú v rozpore so zákonom.
V prípade rozsudku so sp. značkou S-895 bol obžalovaný Filip Hooper oslobodený spod obžaloby z dôvodu nenaplnenia skutkovej podstaty, ktorá bola pravdepodobne nesprávne právne kvalifikovaná štátnym zastupiteľstvom. To by v praxi znamenalo slobodu pre občana vplyvom pochybenia štátneho orgánu, to sa však nestalo, pretože súd svojvoľne zmenil právnu kvalifikáciu aj bez obžaloby a obžalovaný tak bol vinný z niečoho, z čoho ani nebol obvinený. Súd okrem toho postupoval v rozpore s §6.5, Hl. VI zákona č. 183/2024, ktorý hovorí:
§6.5 Po odoslaní obžaloby na príslušný súd môže byť obžaloba menená alebo dopĺňaná o ďalšie dôkazy len na návrh štátneho zástupcu, s ktorým sa musí stotožniť a súhlasiť súd. Pokiaľ nie je žiadny návrh na zmenu obsahu obžaloby alebo doplnenie dôkazov, súd vždy rozhodne o obžalobe tak, ako mu bola doručená bez ohľadu na to, či sú dôkazové materiály dostatočné na preukázanie viny obvineného.
V prípade rozsudkov S-871, S-883, S-903 a S-916 sudca a štátny zástupca nerešpektovali litery zákona č. 183/2024, kedy rozsudky a obžaloby zahŕňajú aj priestupky, ktoré sú inak riešiteľné políciou do určitej čiastky a podľa zákona nemôžu byť súčasťou obžaloby podľa §6.6, Hl. VI zákona č. 183/2024, tieto obvinenia sú tam prevažne vkladané zbytočne, súd nikdy v predošlých obdobiach za spáchanie priestupku nikdy neudelil obžalovaným pokutu. Rozsudky vždy zahŕňali iba trestnú sadzbu a to aj v prípade priestupkov, ktoré sú bežne sankcionované podľa policajného sadzobníka.
§6.6 Súčasťou obvinení vznesených štátnym zástupcom v trestnom konaní nemôžu byť priestupky, ktorých potrestanie môže byť po nazbieraní dostatočných dôkazov riešené Políciou San Andreas a zároveň tieto priestupky nepresahujú čiastku stanovenú v §5.3.
V prípade rozsudkov S-910 a S-915 boli Hernandez, Kovacs a Duck odsúdení a jedným z bodov obvinení bolo aj nenahlásenie nálezu dokladu, aj napriek tomu, že povinnosť nahlásiť nález dokladu nie je žiadnemu občanovi zákonom a rovnako nie je ani žiadnym zákonom sankcionovaná. Občania majú povinnosť nájdený doklad vrátiť, nie nahlásiť strátu. V tomto prípade sa jedná o ďalší vymyslený bod obvinenia bez toho, aby sa opieral o zákon. Samotná listina hovorí, že predpoklad na definovanie trestného činu je zákon alebo rozhodnutie súdu.
§7 V případě nálezu dokladu je občan povinen tento doklad odevzdat příslušnému orgánu policii San Andreas, magistrátu města, či vrchnímu soudu San Andreas, a to nejdéle do 24 hodin od nalezení.
Neskôr bola táto záležitosť správne opravená štátnym zastupiteľstvom v rozsudku S-914, kedy bol Todd Davies vinný z nenavrátenia nájdených dokladov, preto v súčasnosti máme dva rozsudky, ktoré hovoria o dvoch veciach. Nenahlásenie nálezu strateného dokladu je trestné a rovnako aj nevrátenie nájdeného dokladu je trestné.
Obdobne je to aj v prípade spojitosti rozsudkov a sadzobníka Polície San Andreas, kedy súd z policajného sadzobníka robí zákon a trestné činy v ňom sú automaticky považované za trestné činy, aj keď nimi de facto nie sú a ľudia sú takýmto spôsobom trestaní úplne neoprávnene. O tomto sa môžeme dopátrať napríklad v rozsudku S-914, kedy niektoré trestné činy sú brané podľa policajného sadzobníka, ktorý nie je zosúladnený so zákonom. Zákon ani samotné rozhodnutie súdu - resp. rozsudok nehovorí, že by sa jednalo o trestné činy alebo také trestné činy, ktoré sú bezprecedentné a práve rozsudok je ten, ktorý ich definuje ako trestný čin.
Článek 39
Jen zákon a rozhodnutí soudu stanoví, které jednání je trestným činem a jaký trest, jakož i jaké jiné újmy na právech nebo majetku, lze za jeho spáchání uložit.
Záměr: Preskúmanie súladu rozsudkov so zákonom, remedúra rozsudkov, vyvodenie trestnej zodpovednosti sudcu.
Přílohy: -
Kubby 
Mynyus