NEJVYŠŠÍ SOUD SAN ANDREAS
Rozsudok
vo veci zrýchleného správneho procesu vo veci:
konania medzi Políciou San Andreas proti Kongresu San Andreas
Navrhovateľ:
Polícia San Andreas, zastúpená štátnym zástupcom JUDr. Henrym Garciou
proti odporcovi:
Kongres San Andreas, zastúpený štátnym zástupcom Hudsonom De Sierou, J.D.
Sudkyňa Najvyššieho súdu San Andreas Madeleine Murray, J.D. v konaní medzi: Políciou San Andreas (ďalej len navrhovateľ) a Kongresom San Andreas (ďalej len odporca) rozhodla
TAKTO:
I. Najvyšší súd San Andreas návrh na zahájenie súdneho konania zamieta ako zjavne neopodstatnený.
II. Najvyšší súd San Andreas konštatuje, že aj keď bola vec najskôr adresovaná Vrchnému súdu, zmenou právomocí táto žiadosť pripadá Najvyššiemu súdu ako orgánu zodpovednému za rušenie a kontrolu legislatívy.
SKUTKOVÝ STAV A ZÁKLADNÉ FAKTY:
[1] Polícia San Andreas, ako navrhovateľ, podala dňa 10.4.2024 žiadosť o zahájenie súdneho konania proti Kongresu San Andreas vo veci vyslovenia nesúhlasu s obsahom novely zákona č. 184/2024, ktorá upravuje zákon č. 2/2020 zo dňa 9.4.2024, zároveň vydaním tejto novely a podaním žiadosti vyslovila zloženiu Kongresu z obdobia 4/2024 nedôveru.
[2] Navrhovateľ naďalej argumentuje nedostatkom konzultácie a komunikácie pri prijímaní novely zákona č. 184/2024, ktorá bola schválená bez predchádzajúcej diskusie s dotknutými stranami. Naďalej polícia vyjadruje obavy z toho, že o kompetenciách orgánov rozhodujú volení zástupcovia, ktorí sa v minulosti dopúšťali porušovania zákonov, čo môže viesť k zneužívaniu moci. Uvádza sa aj konkrétny prípad, kedy mal odporca prijatím novely zákona č. 172/2024, zmierniť postihy za prekročenie rýchlosti a tým ochránil niektorých členov Kongresu pred trestným stíhaním, avšak tento aspekt nie je podstatou súdneho sporu.
[3] Pôvodné znenie žaloby bolo rozšírené dňa 18.6.2024, kedy navrhovateľ žalobu doplnil. Navrhovateľ kritizuje odporcu za zosmiešňovanie predsedu Vrchného súdu a nedodržiavanie profesionálnych štandardov. Do pôvodnej žaloby navrhuje zahrnúť aj novelu zákona č. 193/2024, ktorá zakazuje nosenie a držanie strelných zbraní pre osoby pod vplyvom alkoholu a drog. Poukazuje sa na to, že odporca svojimi krokmi narúša fungovanie polície, ktoré sa bude musieť zaoberať pravidelnými kontrolami legálnych držiteľov zbraní, čo môže viesť k obmedzeniu práv a narušeniu činnosti polície, ktorá sa bude musieť zaoberať prísnou kontrolou zbraní, keďže alkohol je dnes bežnou súčasťou spoločenského života.
[4] V žalobe z dňa 18.6.2024 vedenie policajného zboru upozorňuje na problémy spojené s novou novelou zákona, ktorá nebola konzultovaná s odborníkmi a môže poškodiť nielen príslušníkov polície, ale aj občanov, ktorí legálne vlastnia strelné zbrane. Títo občania sa novelou nachádzajú v nebezpečnej situácií, pretože novela zákona má demotivovať od legálneho držania zbraní a vytvárať riziko trestného stíhania, pokiaľ by občania pod vplyvom alkoholu alebo návykovej látky zbraň skutočne držali. Navrhovateľ navrhuje, aby súd tieto skutočnosti zvážil ako možné ohrozenie fungovania policajného zboru a podporu zbraňovej kriminality.
STANOVISKO NAJVYŠŠIEHO SÚDU:
[1] Najvyšší súd nevidí problém vo veci vyslovenia subjektívneho nesúhlasu s obsahom akéhokoľvek zákona, ten môže vyjadriť ktokoľvek a kedykoľvek prostredníctvom demokratických mechanizmov, nie však nevyhnutne prostredníctvom súdneho konania. Súd do legislatívneho procesu zasahuje iba v ústavou stanovených prípadoch. Najvyšší súd rovnako tak upozorňuje, že vyslovenie nedôvery Kongresu je len symbolické vyjadrenie, ktoré nemá žiadne právne účinky voči žiadnemu zloženiu Kongresu, ktoré vzišlo z demokratických volieb.
[2] Súd konštatuje, že samotná žiadosť neobsahuje žiadne hmotné dôkazy, ktoré by preukazovali činnosť popísanú navrhovateľom. Súd nebude hodnotiť morálne hľadisko prijatých zákonov a rozhodnutí Kongresu, pretože to je v prvom rade výsledok politickej činnosti a v druhom rade občianska povinnosť každého občana pri voľbách vyjadriť satisfakciu s rozhodnutiami ním voleného zástupcu, rovnako tak súd ani nebude rozhodovať v bezprecedentnom konaní, pretože jeho rozhodnutia nedokážu zmeniť znenie Ústavy ani právomoci Kongresu stanovené ústavou. Súd sa však vyjadrí k všetkým rozoberaním veciam, aby všetky hľadiská tejto veci boli odôvodnené.
[3] Súd chápe princíp trojdeľby štátnej moci ako základný stavebný kameň každého demokratického zriadenia. V každom demokratickom zriadení zároveň vyjadruje zákonodarná moc vôľu občanov, ktorých si ich zvolili v demokratických a slobodných voľbách, aby zastupovali ich záujmy. Zákonodarná moc, v tomto prípade Kongres, má nezastúpiteľnú úlohu stanovenú najvyšším predpisom štátu pri tvorbe a schvaľovaní zákonov, ktoré môžu upravovať akúkoľvek oblasť, vrátane zmeny činnosti, fungovania a pravidiel polície alebo súdov. Všetky štátne inštitúcie, vrátane polície, sú povinné konať v súlade s platnými právnymi predpismi udanými zákonodarnou mocou, jedinou brzdou zákonodarnej moci, je súdne preskúmanie prijatých predpisov, ktoré má možnosť ich zvrátiť, avšak aj to iba za určitých podmienok. Tento spor preto Najvyšší súd chápe najmä ako nepochopenie právomocí ústavných orgánov. Ak novela zákona bola prijatá v súlade s ústavou, zákonom a demokratickými procesmi a hodnotami (rozhodnutie N-007), je nevyhnutné rešpektovať vôľu zákonodarného zboru.
Článek 6
(1) Zákonodárná moc v San Andreas náleží Kongresu.
(2) Kongres je unikamerální a skládá se ze zástupců lidu volených občany ve svobodných volbách způsobem stanoveným zákonem.
- Hlava II, čl. 6, ods. 1, 2 ústavného zákona č. 1/2020 - Ústava San Andreas.
[4] Súd po preskúmaní stretov záujmov nevidí koreláciu medzi stretmi záujmov členov Kongresu v novele zákona č. 184/2024, ktorá upravuje zákon č. 2/2020, ku ktorej navrhovateľ nepriložil žiadny hmotný dôkaz, iba písomnú argumentáciu a novelou zákona č. 172/2024, ktorej argumentácia je založená na tom, že novelou zákona bola zaštítená trestná zodpovednosť jedného z kongresmanov, kde ako dôkaz má slúžiť výpis pokút. Trestná zodpovednosť žiadneho kongresmana nemohla byť za samotné prekročenie rýchlosti nikdy zaštítená, pretože prekročenie rýchlosti o 50+ km/h nikdy nebolo trestným činom stanoveným zákonom alebo rozhodnutím súdu.
Článek 39
Jen zákon a rozhodnutí soudu stanoví, které jednání je trestným činem a jaký trest, jakož i jaké jiné újmy na právech nebo majetku, lze za jeho spáchání uložit.
- Čl. 39 ústavného zákona č. 2/2018 - Listina základných práv a slobôd.
[5] Princíp nezávislosti polície považuje Najvyšší súd za kľúčový, ak ide o zachovanie hodnôt právneho štátu, ide však zároveň o veľmi citlivú a komplexnú tému. Nezávislosť polície sa vždy hodnotí na základe kritérií, ako moc dokáže svoje právomoci vykonávať bez politických zásahov. Ako už súd spomenul v rozhodnutí N-007, neexistuje ani jeden dokonaný čin, kde by politická motivácia usmerňovala políciu pri výkone jej právomocí, rovnako tak do dnešného dňa neexistuje ani jeden neodôvodnený pokus o odvolanie veliteľa polície, preto súd považuje túto argumentáciu za neopodstatnenú.
[5] Najvyšší súd sa nebude zaoberať tvrdeniami o neprofesionálnom konaní členov Kongresu, pretože táto právomoc je vyhradená disciplinárnemu výboru Kongresu San Andreas a jeho členom, pokiaľ kongresmani nekonajú v súlade s etickým kódexom kongresmana.
(2) Za projevy učiněné v Kongresu nelze člena Kongresu trestně stíhat. Člen Kongresu v této věci podléhá pouze disciplinární pravomoci Kongresu.
- Čl. 12, ods 2 ústavného zákona č. 1/2020 - Ústava San Andreas
[6] Najvyšší súd vzhľadom na argumentáciu navrhovateľa konštatuje, že v prípade konfliktu medzi internými predpismi polície a zákonmi prijatými zákonodarnou mocou, majú prednosť zákony. Polícia je povinná prispôsobiť svoju činnosť prijatým pravidlám, ktoré vyplývajú zo zákonov v záujme zachovania hodnôt právneho štátu.
[7] Najvyšší súd sa rovnako nebude zaoberať novelou zákona č. 193/2024, ktorá upravuje zákon č. 6/2020, pretože tá bola zrušená, navyše úmysel predkladaný navrhovateľom nemožno preukázať a súd mimo pojmov, na ktoré dnes dokáže reagovať udaním spresňujúceho výkladu, nevidí v zákone žiadnu legislatívnu vadu alebo podporu zbraňovej kriminality. Držiteľa nemožno zamieňať s vlastníkom. Podľa súdu je vlastník osoba, ktorá má k veci vlastnícke práva a je de facto majiteľom, držiteľom môže byť každý, kto má vec vo svojej moci (napríklad iná fyzická osoba so zbrojným preukazom, ale aj bez neho), ale nemusí k nej mať nevyhnutne vlastnícke právo. Držaním strelnej zbrane sa preto rozumie faktické "držanie" zbrane, ktoré môže vykonať ktokoľvek a kedykoľvek. K argumentácií ohľadom narúšania chodu policajného zboru vplyvom delegovania právomocí zo strany zákonodarnej moci súd poukazuje na argumentáciu v bode č. 3
POUČENIE:
Proti tomuto rozhodnutiu neexistuje opravný prostriedok.
Madeleine Murray, J.D.
Predsedníčka Najvyššieho súdu San Andreas
((Odoslané @F3nixar, @Bajaja, @Mersfitz, @Dzardys))
NEJVYŠŠÍ SOUD SAN ANDREAS
Rozsudok
vo veci zrýchleného správneho procesu vo veci:
konania medzi Políciou San Andreas proti Kongresu San Andreas
Navrhovateľ:
Polícia San Andreas, zastúpená štátnym zástupcom JUDr. Henrym Garciou
proti odporcovi:
Kongres San Andreas, zastúpený štátnym zástupcom Hudsonom De Sierou, J.D.
Sudkyňa Najvyššieho súdu San Andreas Madeleine Murray, J.D. v konaní medzi: Políciou San Andreas (ďalej len navrhovateľ) a Kongresom San Andreas (ďalej len odporca) rozhodla
TAKTO:
I. Najvyšší súd San Andreas návrh na zahájenie súdneho konania zamieta ako zjavne neopodstatnený.
II. Najvyšší súd San Andreas konštatuje, že aj keď bola vec najskôr adresovaná Vrchnému súdu, zmenou právomocí táto žiadosť pripadá Najvyššiemu súdu ako orgánu zodpovednému za rušenie a kontrolu legislatívy.
SKUTKOVÝ STAV A ZÁKLADNÉ FAKTY:
[1] Polícia San Andreas, ako navrhovateľ, podala dňa 10.4.2024 žiadosť o zahájenie súdneho konania proti Kongresu San Andreas vo veci vyslovenia nesúhlasu s obsahom novely zákona č. 184/2024, ktorá upravuje zákon č. 2/2020 zo dňa 9.4.2024, zároveň vydaním tejto novely a podaním žiadosti vyslovila zloženiu Kongresu z obdobia 4/2024 nedôveru.
[2] Navrhovateľ naďalej argumentuje nedostatkom konzultácie a komunikácie pri prijímaní novely zákona č. 184/2024, ktorá bola schválená bez predchádzajúcej diskusie s dotknutými stranami. Naďalej polícia vyjadruje obavy z toho, že o kompetenciách orgánov rozhodujú volení zástupcovia, ktorí sa v minulosti dopúšťali porušovania zákonov, čo môže viesť k zneužívaniu moci. Uvádza sa aj konkrétny prípad, kedy mal odporca prijatím novely zákona č. 172/2024, zmierniť postihy za prekročenie rýchlosti a tým ochránil niektorých členov Kongresu pred trestným stíhaním, avšak tento aspekt nie je podstatou súdneho sporu.
[3] Pôvodné znenie žaloby bolo rozšírené dňa 18.6.2024, kedy navrhovateľ žalobu doplnil. Navrhovateľ kritizuje odporcu za zosmiešňovanie predsedu Vrchného súdu a nedodržiavanie profesionálnych štandardov. Do pôvodnej žaloby navrhuje zahrnúť aj novelu zákona č. 193/2024, ktorá zakazuje nosenie a držanie strelných zbraní pre osoby pod vplyvom alkoholu a drog. Poukazuje sa na to, že odporca svojimi krokmi narúša fungovanie polície, ktoré sa bude musieť zaoberať pravidelnými kontrolami legálnych držiteľov zbraní, čo môže viesť k obmedzeniu práv a narušeniu činnosti polície, ktorá sa bude musieť zaoberať prísnou kontrolou zbraní, keďže alkohol je dnes bežnou súčasťou spoločenského života.
[4] V žalobe z dňa 18.6.2024 vedenie policajného zboru upozorňuje na problémy spojené s novou novelou zákona, ktorá nebola konzultovaná s odborníkmi a môže poškodiť nielen príslušníkov polície, ale aj občanov, ktorí legálne vlastnia strelné zbrane. Títo občania sa novelou nachádzajú v nebezpečnej situácií, pretože novela zákona má demotivovať od legálneho držania zbraní a vytvárať riziko trestného stíhania, pokiaľ by občania pod vplyvom alkoholu alebo návykovej látky zbraň skutočne držali. Navrhovateľ navrhuje, aby súd tieto skutočnosti zvážil ako možné ohrozenie fungovania policajného zboru a podporu zbraňovej kriminality.
STANOVISKO NAJVYŠŠIEHO SÚDU:
[1] Najvyšší súd nevidí problém vo veci vyslovenia subjektívneho nesúhlasu s obsahom akéhokoľvek zákona, ten môže vyjadriť ktokoľvek a kedykoľvek prostredníctvom demokratických mechanizmov, nie však nevyhnutne prostredníctvom súdneho konania. Súd do legislatívneho procesu zasahuje iba v ústavou stanovených prípadoch. Najvyšší súd rovnako tak upozorňuje, že vyslovenie nedôvery Kongresu je len symbolické vyjadrenie, ktoré nemá žiadne právne účinky voči žiadnemu zloženiu Kongresu, ktoré vzišlo z demokratických volieb.
[2] Súd konštatuje, že samotná žiadosť neobsahuje žiadne hmotné dôkazy, ktoré by preukazovali činnosť popísanú navrhovateľom. Súd nebude hodnotiť morálne hľadisko prijatých zákonov a rozhodnutí Kongresu, pretože to je v prvom rade výsledok politickej činnosti a v druhom rade občianska povinnosť každého občana pri voľbách vyjadriť satisfakciu s rozhodnutiami ním voleného zástupcu, rovnako tak súd ani nebude rozhodovať v bezprecedentnom konaní, pretože jeho rozhodnutia nedokážu zmeniť znenie Ústavy ani právomoci Kongresu stanovené ústavou. Súd sa však vyjadrí k všetkým rozoberaním veciam, aby všetky hľadiská tejto veci boli odôvodnené.
[3] Súd chápe princíp trojdeľby štátnej moci ako základný stavebný kameň každého demokratického zriadenia. V každom demokratickom zriadení zároveň vyjadruje zákonodarná moc vôľu občanov, ktorých si ich zvolili v demokratických a slobodných voľbách, aby zastupovali ich záujmy. Zákonodarná moc, v tomto prípade Kongres, má nezastúpiteľnú úlohu stanovenú najvyšším predpisom štátu pri tvorbe a schvaľovaní zákonov, ktoré môžu upravovať akúkoľvek oblasť, vrátane zmeny činnosti, fungovania a pravidiel polície alebo súdov. Všetky štátne inštitúcie, vrátane polície, sú povinné konať v súlade s platnými právnymi predpismi udanými zákonodarnou mocou, jedinou brzdou zákonodarnej moci, je súdne preskúmanie prijatých predpisov, ktoré má možnosť ich zvrátiť, avšak aj to iba za určitých podmienok. Tento spor preto Najvyšší súd chápe najmä ako nepochopenie právomocí ústavných orgánov. Ak novela zákona bola prijatá v súlade s ústavou, zákonom a demokratickými procesmi a hodnotami (rozhodnutie N-007), je nevyhnutné rešpektovať vôľu zákonodarného zboru.
Článek 6
(1) Zákonodárná moc v San Andreas náleží Kongresu.
(2) Kongres je unikamerální a skládá se ze zástupců lidu volených občany ve svobodných volbách způsobem stanoveným zákonem.
- Hlava II, čl. 6, ods. 1, 2 ústavného zákona č. 1/2020 - Ústava San Andreas.
[4] Súd po preskúmaní stretov záujmov nevidí koreláciu medzi stretmi záujmov členov Kongresu v novele zákona č. 184/2024, ktorá upravuje zákon č. 2/2020, ku ktorej navrhovateľ nepriložil žiadny hmotný dôkaz, iba písomnú argumentáciu a novelou zákona č. 172/2024, ktorej argumentácia je založená na tom, že novelou zákona bola zaštítená trestná zodpovednosť jedného z kongresmanov, kde ako dôkaz má slúžiť výpis pokút. Trestná zodpovednosť žiadneho kongresmana nemohla byť za samotné prekročenie rýchlosti nikdy zaštítená, pretože prekročenie rýchlosti o 50+ km/h nikdy nebolo trestným činom stanoveným zákonom alebo rozhodnutím súdu.
Článek 39
Jen zákon a rozhodnutí soudu stanoví, které jednání je trestným činem a jaký trest, jakož i jaké jiné újmy na právech nebo majetku, lze za jeho spáchání uložit.
- Čl. 39 ústavného zákona č. 2/2018 - Listina základných práv a slobôd.
[5] Princíp nezávislosti polície považuje Najvyšší súd za kľúčový, ak ide o zachovanie hodnôt právneho štátu, ide však zároveň o veľmi citlivú a komplexnú tému. Nezávislosť polície sa vždy hodnotí na základe kritérií, ako moc dokáže svoje právomoci vykonávať bez politických zásahov. Ako už súd spomenul v rozhodnutí N-007, neexistuje ani jeden dokonaný čin, kde by politická motivácia usmerňovala políciu pri výkone jej právomocí, rovnako tak do dnešného dňa neexistuje ani jeden neodôvodnený pokus o odvolanie veliteľa polície, preto súd považuje túto argumentáciu za neopodstatnenú.
[5] Najvyšší súd sa nebude zaoberať tvrdeniami o neprofesionálnom konaní členov Kongresu, pretože táto právomoc je vyhradená disciplinárnemu výboru Kongresu San Andreas a jeho členom, pokiaľ kongresmani nekonajú v súlade s etickým kódexom kongresmana.
(2) Za projevy učiněné v Kongresu nelze člena Kongresu trestně stíhat. Člen Kongresu v této věci podléhá pouze disciplinární pravomoci Kongresu.
- Čl. 12, ods 2 ústavného zákona č. 1/2020 - Ústava San Andreas
[6] Najvyšší súd vzhľadom na argumentáciu navrhovateľa konštatuje, že v prípade konfliktu medzi internými predpismi polície a zákonmi prijatými zákonodarnou mocou, majú prednosť zákony. Polícia je povinná prispôsobiť svoju činnosť prijatým pravidlám, ktoré vyplývajú zo zákonov v záujme zachovania hodnôt právneho štátu.
[7] Najvyšší súd sa rovnako nebude zaoberať novelou zákona č. 193/2024, ktorá upravuje zákon č. 6/2020, pretože tá bola zrušená, navyše úmysel predkladaný navrhovateľom nemožno preukázať a súd mimo pojmov, na ktoré dnes dokáže reagovať udaním spresňujúceho výkladu, nevidí v zákone žiadnu legislatívnu vadu alebo podporu zbraňovej kriminality. Držiteľa nemožno zamieňať s vlastníkom. Podľa súdu je vlastník osoba, ktorá má k veci vlastnícke práva a je de facto majiteľom, držiteľom môže byť každý, kto má vec vo svojej moci (napríklad iná fyzická osoba so zbrojným preukazom, ale aj bez neho), ale nemusí k nej mať nevyhnutne vlastnícke právo. Držaním strelnej zbrane sa preto rozumie faktické "držanie" zbrane, ktoré môže vykonať ktokoľvek a kedykoľvek. K argumentácií ohľadom narúšania chodu policajného zboru vplyvom delegovania právomocí zo strany zákonodarnej moci súd poukazuje na argumentáciu v bode č. 3
POUČENIE:
Proti tomuto rozhodnutiu neexistuje opravný prostriedok.
Madeleine Murray, J.D.
Predsedníčka Najvyššieho súdu San Andreas
((Odoslané [user:3178], [user:2890], [user:3616], [user:3773]))
G0R1LL4Z 
jan38